Z Plaza de Espanya (Španielskeho námestia) v Barcelone odchádza vlak linky R 5 do stanice Aire de Montserrat, kde stačí prestúpiť na kabínkovú lanovku. Veľmi príjemná cesta lanovkou vedie ponad hlboké údolie, čo je zaťažkávajúca skúška najmä pre slabšie žalúdky. Spiatočný lístok vlakom stojí 11,80 eura (vrátane lanovky). Priamo na stanici v Barcelone si môžete kúpiť aj kombinovaný lístok obsahujúci jednu alebo dve cesty aj zubačkovou lanovkou, prípadne špeciálny lístok za 27 eur, ktorý zahŕňa všetku dopravu, hlavné jedlo podľa aktuálnej ponuky v montserratskej reštaurácii a vstup do tunajšieho múzea.
Od Barcelony je vzdialený 62 kilometrov, ale máte pocit, že turistu, ktorého ste stretli v Barcelone na la Rambla, určite stretnete aj v kláštornom komplexe Montserratu. Katalánci vám to potvrdia. Z ich pohľadu všetky cesty vedú na Montserrat. Ten je pre nich svätyňou národnej hrdosti.
Čierna Madona
Svoju históriu spätú s náboženským životom začalo toto miesto písať v časoch maurskej invázie na Pyrenejský polostrov. Približne v tom čase tu vznikli prvé pustovnícke obydlia. Jedno z nich bolo zasvätené Panne Márii a v 11. storočí ho benediktíni rozšírili na kláštor. A o sto rokov neskôr tu uložili La Morenetu – Čiernu Madonu. Drevenú sošku Panny Márie s tmavou tvárou, ktorá ľavou rukou pridŕža sediaceho malého Ježiša a v pravej ruke drží zemeguľu. Osud sochy katalánskej svätej patrónky je pripodobňovaný osudu celého Katalánska. V roku 1808 kláštor spustošili a vypálili napoleonské vojská. V roku 1835 ostal úplne opustený, pretože cirkevné rády boli štátnymi mocenskými orgánmi izolované. V roku 1874 ho jeho noví obyvatelia rýchlo obnovili.
V priebehu španielskej občianskej vojny poznačenej agresívnymi protináboženskými náladami na strane bojujúcich republikánov, mnísi originál sochy La Morenety nahradili dokonalou kópiou. Pôvodnú Čiernu Madonu opäť ukrývali počas celého obdobia Francovho režimu. Zaujímavé je, že až do pádu režimu v roku 1975, tunajší mnísi slúžili sväté omše v katalánčine.
Socha Čiernej Madony sa nachádza v centrálnej bazilike kláštorného komplexu. Vstup je voľný, v každom prípade sa však treba pripraviť na to, že v rade návštevníkov si postojíte aspoň 15 až 20 minút.
Na naše veľké prekvapenie, máloktorí z tých, čo stoja v rade, venujú pozornosť miestam, ktorými prechádzajú. Nádherná výzdoba priestorov jasne dokumentuje vplyv antického Grécka a Ríma na tunajší sakrálny výtvarný prejav. Klenuté chodby sú zdobené mozaikovými obrazmi znázorňujúcimi rôzne svätice. Až kaplnka nachádzajúca sa za hlavným oltárom nesie znaky katalánskej gotiky.
Vo väčšine turistických sprievodcov sa spomína, že okrem júla, tu pravidelne o 13.00 a 19.10 h spieva chlapčenský zbor Escolania, ktorý bol založený ešte v 13. storočí a dnes teda patrí k najstarším v Európe. Žiaľ, o trinástej sme na Montserrate ešte neboli a do siedmej sme čakať nemohli. Posledný vlak do Barcelony totiž odchádza krátko pred 19.30 h.
Suveníry
Ako miestnu špecialitu môžete ochutnať med a jemný kozí syr, ktoré sa predávajú spolu v malých pohárikoch. Väčšina turistov si však kupuje sladko chutiaci likér Aromas de Montserrat z byliniek zbieraných na tunajších kopcoch. Netreba pripomínať, že špecialita má aj špeciálnu cenu. Cenovo prijateľnejšie sú tisícky suvenírov ponúkaných v tunajšom „supersuvenírmarkete“.
Ak však tejto ponuke odoláte a máte dosť času, prejdite sa po chodníkoch vedúcich k sakrálnej jaskyni zasvätenej legende o Madone alebo po ceste lemujúcej tunajšiu kalváriu. V oboch prípadoch si užijete nádherné krajinárske scenérie s výhľadom na Llobregatskú rovinu.
ĽUBOŠ VODIČKA
FOTO – AUTOR