V týchto horúcich dňoch je najlepšie si zahnať smäd dobre vychladeným pivom. Ale pozor: v Nemecku čapované a najmä v Bavorsku obľúbené biele (pšeničné) pivo omnoho rýchlejšie vylepšuje náladu než ostatné druhy pív. Vyplýva to zo štúdie Vysokej školy potravinárskej chémie v nemeckom Münsteri.
„Pšeničné pivo vyvoláva zreteľne lepšiu náladu než pivá typu plzenského alebo ležiaka,“ hovorí spoluautor štúdie Günter Lieck.
Podľa neho to spôsobujú pripáleniny, ktoré pri výrobnom procese vznikajú v bielom pive (názov má podľa belavého kalného zafarbenia, nepliesť si so svetlým pivom) oveľa viac než v ostatných druhoch. Pripáleniny ľudské telo pri spracovaní rozkladá na jedovaté látky, ktoré asi deň po nestriedmom požívaní moku spôsobujú opitosť. Jedy znižujú výkonnosť srdca, čo môže vyvolať nedostatočné zásobovanie mozgu kyslíkom. Čím viac pripálenín v moku bolo, tým horšie dôsledky, vysvetľuje Lieck.
„Výsledky chemického rozboru boli prekvapujúce. Nikdy by som si nepomyslela, že medzi pivami sú také zreteľné rozdiely,“ hovorí inžinierka chémie Siegrun Mohringová, ktorá mala štúdiu ako súčasť diplomovej práce. Biele pivo podľa nej dosahovalo v testoch hodnoty cez 120 miligramov pripálenín na liter.
Pšeničné pivo ich má viac než pivo plzenského typu preto, že sa vyrába horným kvasením. Iné druhy pív, ako ležiak alebo bavorské svetlé zďaleka v pripáleninách nedosahujú hodnoty bielych pív. V nealkoholických pivách už nie je po pripáleninách prakticky ani stopa.
„Všetko je len otázkou množstva,“ komentuje štúdiu hovorca Nemeckého zväzu pivovarníkov Erich Dederichs. Pripáleniny sú pri kvasnom procese automaticky produkované kvasnicami a tento vedľajší produkt je pri výrobe piva práve taký nevyhnutný ako potrebný. Tieto vedľajšie výsledky kvasného procesu totiž dávajú pivu jeho chuť. „Keď v pive nie sú žiadne pripáleniny, je bez chuti,“ mieni Dederichs. Podiel pripálenín v pive je však celkom vecou sladu, žiadne predpísané normy na to v Nemecku neexistujú.
(čtk)