Hamburg 8. augusta (TASR) - Nemeckí historici architektúry bijú na poplach kvôli zvyškom Berlínskeho múru, ktorému hrozí úplný zánik. Cieľom ich výzvy je zachrániť tento symbol povojnového rozdelenia Nemecka pre budúce generácie.
Len 14 rokov po páde múru je už veľmi ťažké nájsť v nemeckej metropole jeho zvyšky. Väčšina Berlínčanov nevie poradiť zvedavým turistom, hľadajúcim pamiatku na studenú vojnu, kde ho hľadať - starší na ňu chcú čo najskôr zabudnúť a mladších vôbec nezaujíma.
Skupina historikov architektúry Cottbuskej univerzity práve tento nezáujem kritizuje, pretože považuje Berlínsky múr za súčasť nemeckej histórie: "Ľuďom sa možno nepáči. Možno pri pohľade naň pociťujú bolesť. Je to však naša história a naša kultúra," tvrdí historik Leo Schmidt.
To je hlavný dôvod, prečo ich 750-stranový materiál, ktorý obsahuje správy statikov a tiež výpovede bývalých strážcov múru, žiada oficiálne miesta o zapísanie múru medzi kultúrne pamiatky.
V súčasnosti len málokto vie, že toto novodobé opevnenie postavené v lete 1961 nerozdelilo len centrum mesta, ale zároveň bolo súčasťou komplikovaného fortifikačného systému medzi Východným a Západným Nemeckom. Celý múr neustále obnovovali a vylepšovali až do konca roku 1989.
Z pôvodne 3,8 metra vysokého opevnenia z panelov z vystuženého betónu, ktoré dopĺňali ďalšie zábrany z ostnatého drôtu a betónu, dnes možno v Berlíne nájsť torzo na uliciach Bernauer, Liesen a Niederkirchner a tiež neďaleko rieky Sprévy.
Zachovala sa tiež colnica na Friedrichstrasse, ktorá zažila mnohé srdcervúce scény lúčenia. V čase studenej vojny boli totiž návštevy východného Berlína povolené len na jeden deň, pričom ho museli opustiť do polnoci. Budovu preto začali nazývať palácom sĺz.
Dnes je v bývalej colnici diskotékový klub, ktorý mladí Berlínčania hojne navštevujú, ale mnohí ani netušia, čo sa tam ešte pred niekoľkými rokmi odohrávalo.
