FOTO - Archív
kových lyžiach,“ hovoril bežec z Klubu biatlonu Široké. „Chodievam sem aj každý deň, autá skoro vôbec nejazdia. Zo Širokého sa dá hore vybehnúť za takých dvadsať minút.“
Kopec Branisko rozdeľuje Šariš od Spiša a z motoristického postrachu sa mení na vychádzkové centrum pre miestnych. Pred vyše mesiacom prechádzali cestou so strmým stúpaním a ostrými zákrutami denne tisícky áut. Otvorením tunela popod Branisko sa cesta na kopec vyprázdnila, autá prestali chodiť aj cez dediny pod kopcom.
Podnikatelia, ktorí žili z motoristov, sú zúfalí, väčšina dedinčanov nadšená. „Päť minút musel človek stáť a čakať, kým sa dostal z jednej strany cesty na druhú. Väčšina ľudí je spokojná. Je aj niekoľko nespokojných, lebo v jednej časti dediny stratili ľudia vodu. Pri stavbe tunela poprerývali žriedla a voda zo studní veľmi klesla, alebo zmizla. Mali aj sedem metrov vody a teraz nič,“ hovorí muž na fare vo Fričovciach, ktorý sa predstavil ako pomocník farára. „Predtým sme nemohli mať ani otvorené okno, dnes nie je problém.“
Mamy začali púšťať deti na bicykloch von, niektoré pred dom vytlačia aj kočíky, hoci nemajú chodník.
Okná pri výfukoch
„Nás sa ani tak netýka samotný tunel Branisko, ako skôr privádzač k tunelu. Po jeho otvorení sa odrazu dedina vyprázdnila, je to oveľa lepšie. Ľudia to berú pozitívne, veď ešte pred mesiacom mali problém prejsť na druhú stranu cesty,“ hovoria dvaja mladí muži na bicykloch, debatujúci vo Fričovciach pri kraji cesty. „A bicyklovanie bolo predtým nebezpečné.“
Podľa nich podnikatelia až tak neutrpia, miestny kaštieľ s reštauráciou vraj určite nepadne, lebo ponúkajú dobré služby. „Pri obchodnom stredisku je reštaurácia a tá môže mať problémy, lebo zväčša žila z robotníkov z Inžinierskych stavieb, ktorí chodili na obedy, keď stavali tunel aj diaľnicu. Teraz odišli.“
Dedina ako iné, rozdelená na dve časti cestou. Hlavným ťahom z východu na západ. Popri ceste domy, niektoré len päť metrov od krajnice. Zopár domov postavených nižšie pod cestou má okná presne na úrovni vozovky. Keď ich pred vyše mesiacom náhodou otvorili, obývačky mali plné čierneho dymu z kamiónov. Domy vibrovali, okná sa triasli. Dnes sú pootvárané dokorán, cez víkend prechádza minimum áut.
Na konci dediny je malé benzínové čerpadlo. „Väčšinou sem aj tak chodili len miestni. Pocestní sa zastavili zriedka, ale hoci cítime, že máme menej zákazníkov, nie je to nič hrozné,“ hovorí čerpadlár.
Oproti benzínke asi dvadsať metrov od cesty je futbalové ihrisko. Okolo ihriska žiadny veľký plechový ochranný plot. Keď pred odklonením dopravy futbalisti hrali zápas, cítili sa ako na diaľničnom parkovisku.
Široké je bez dopravy dávno
Cez Široké, poslednú dedinu pod Braniskom, autá nechodievajú už niekoľko rokov. Z Braniska sa do dediny vchádza strmým kopcom s 12-percentným stúpaním, niekedy sa kamiónom prehriali brzdy a v ostrej zákrute v dedine vrážali do domov, niekedy zachytili chodca. Preto už dávnejšie vybudovali obchvat a Široké bolo pokojné. Pred otvorením tunela však obchvat zavreli, museli dokončiť práce a dopravu pustili znova cez dedinu.
„No to bolo strašné,“ hovorí dedinčan, ktorý na začiatku Širokého kosil pri rodičovskom dome.
Na dvoch domoch oproti robili novú fasádu. „To je asi náhoda, ale symbolická, že ju robia akurát, keď autá definitívne odišli. Ja si pamätám pred rokmi, keď sa rozpúšťal na jar sneh, mohli sme umývať okná aj každý deň, ak sme ich nechceli mať čierne. Nákladné autá robili hluk, špinu a boli nebezpečné. Tam na križovatke zabil kamión manželku môjho bratranca. Prehrial brzdy a v zákrute sa vysypal akurát tam, kde ľudia na zastávke čakali na autobus. Bolo nenormálne, čo sa tu robilo,“ hovorí kosec.
Reštaurácií za dedinou, ktoré žili z motoristov a dnes majú problémy, mu až tak ľúto nie je. „Kedysi postavili motoresty pri týchto cestách, teraz sú cesty nové. S tým mali rátať, vedeli, že sa tunel stavia. Jednému podnikateľovi možno poškodí, ale celej dedine pomôže. Negatívum je len jedno - jeden diaľkový spoj, ktorým chodili ľudia do Prešova, už nestojí v dedine, ale prechádza tunelom.“ Kým hovorí, popred dom prechádza stredom cesty chlapík vykrikujúci: „Ópravy dáždnikóv“. Ísť na chodník mu ani nenapadne, cesta je prázdna.
Starosta je spokojný
Na konci dediny zo strmého kopca schádzajú manželia z Krnova z Čiech. „Akurát sa bavíme o tuneli. Pre ľudí je to určite lepšie, ale treba to dotiahnuť do konca. Išli sme autobusom a zdalo sa nám slabé vetranie, v tuneli bol smrad,“ hovorí manžel. „Ja som bola hrôzou bez seba,“ dodáva manželka.
Oproti šliape do kopca starosta Širokého Stanislav Bartoš: „Teraz je v tuneli skúšobná prevádzka, takže cisterny s nebezpečným nákladom idú ešte cez kopec a prechádzajú aj našou dedinou, ale to je možno dvadsať nákladných áut denne. Inak sa časť pod Braniskom veľmi upokojila, vytvára sa priestor na rekreácie, najmä individuálnu turistiku, výlety. Prepojenie na druhú, popradskú stranu Braniska je fantastické, hlavne v zime to budeme cítiť. Omnoho rýchlejšie, bezpečnejšie.“
Starostovi je ľúto dvoch podnikateľov s reštauračnými službami, ktorí majú problémy, ale hovorí, že reštaurácie žijú aj mimo hlavných ciest. „Možno budú musieť znížiť ceny a prispôsobiť ich novej klientele.“
Cez dedinu ešte prebehne občas auto so zahraničnou značkou, ktorého vodič sa pravdepodobne pomýlil, alebo má starú mapu. „Aspoň sa zastaví na salaši a urobí tržbu,“ hovorí starosta Bartoš.
Salaš je na dne
Za Širokým stúpa medzi stromami cesta smerom na sedlo. Pri nej salaš a motorest. Parkovisko pred Salašom Patria je skoro prázdne, tri odparkované autá vyzerajú oproti preplnenému parkovisku, aké tam bolo pred mesiacom, opusteno. V peknom udržiavanom salaši s príjemným interiérom sú obsadené len dva stoly. Nedávno si vodiči nemali kde sadnúť.
„Tržby išli dole o osemdesiat percent. Stále máme otvorené nonstop. S cenami sme dole nešli, myslím si, že ich máme dobré, aj na polievky, aj na hlavné jedlá,“ hovorí svetlovlasá vrchná. Majiteľ Patrie ešte stále zamestnáva 27 ľudí, ale asi bude musieť prepúšťať. „On je strašne zlatý, bude mu ľúto to robiť. Lenže klesli tržby a platiť treba všetko, ako predtým, energie sú drahé. Keď jazdili autá cez Branisko, robili sme štyria čašníci naraz a mali sa problémy stíhať, teraz stačím sama,“ hovorí vrchná.
Salaš funguje asi pätnásť rokov a zamestnanci ešte dúfajú, že ľudia znova začnú chodiť k nim.
Tristo metrov nad Salašom Patria je motorest Branisko. Má aj ubytovanie v piatich chatách, ľudí je viac ako v salaši. Na parkovisku desať áut, na niektorých chatách otvorené okenice, pár ľudí sa tam ubytováva.
Popraskané domy
Povrch cesty hore na Branisko je zo šarišskej strany pekný, zákruty príjemnejšie. Hore v sedle zapichnutá turistická tabuľka so smerovými šípkami na značené turistické chodníky - na Smrekovicu, do Lipoviec, sedlo Patria. Cesta po preklopení na spišskú stranu je citeľne horšia, zákruty ostrejšie, niektoré sa otáčajú o 180 stupňov. V zákrutách pred pár týždňami jazdili kamióny dvadsiatkou a za nimi kolóny áut s hromžiacimi vodičmi. Dnes sa stáva, že zo Širokého až na druhú stranu do Korytného nestretne vodič ani jedno auto. Cestári budú musieť udržiavať aj v zime napriek tomu, že sa jazdí tunelom. Zo spišskej strany sa z cesty na horský priechod odbočuje do dvoch dedín.
V Korytnom je pri ceste iba pár domov, ale ich majitelia sú šťastní. V jednom býva mladý muž, na dome tabuľka B. Gardoš, výroba a predaj zámkovej dlažby. Stena domu je asi dva metre od krajnice cesty. Steny domu má popraskané od vibrácií z cesty, obývačku úplne vysťahoval. Opadala mu omietka, medzi stenou a stropom prasklina, do ktorej sa vmestia aj prsty. „No mne naozaj vôbec neprekáža, že autá už tadeto nejazdia. Neprekáža to ani podnikaniu, skôr naopak, aspoň môžu autá z dvora pokojne vychádzať,“ hovorí Gardoš.
Niekoľko stovák metrov ďalej, pri Behárovciach, je motorest Varga. Čašníci hovoria, že až tak veľkú stratu nemajú, ako tí z druhej strany Braniska, lebo z diaľnice je k nim zachádzka iba pol kilometra a motoristi sa stále zastavia. Pod motorestom sa stredom cesty preháňajú deti na bicykloch. Hovoria, že každý deň idú na Branisko a spúšťajú sa dole.
RICHARD FILIPKO
Tunel Branisko sa nachádza na diaľnici D1 medzi Levočou a Prešovom. Nahradil obtiažny prechod cestou I/18 cez horské sedlo ležiace vo výške 751 metrov nad morom. Skúšobná prevádzka sa začala 29. júna 2003.
Dĺžka razenej časti tunela 4822 m
Dĺžka západného portálu 73,4 m
Dĺžka východného portálu 79,2 m
Šírka vozovky 7,5 m
Výška dopravného priestoru 4,5 m
Maximálne stúpanie 1,2 %
Celkový svetlý prierez tunela 68 m2
Navrhovaná rýchlosť 80 km/h
Prívod čerstvého vzduchu je zabezpečený od portálov, opotrebované vetry sú odvádzané cez vetraciu šachtu hlbokú 120 metrov s priemerom 7 metrov umiestnenú približne v polovici tunela. V tuneli sú štyri jednostranné a dva obojstranné núdzové zálivy. Vozovka je cementobetónová s celkovou hrúbkou 240 mm. Tunel je prepojený so súbežnou únikovou štôlňou na 13 miestach, každých 360 metrov. Každých 240 metrov sa nachádzajú SOS skrinky, každých 120 metrov sú protipožiarne výklenky s hydrantmi.
(Zdroj: www.dialnice.szm.sk)