Viedeň 5. septembra (TASR) - Vo viedenskej prestížnej galérii Kunstforum banky Austria otvorili dnes najväčšiu a najvýznamnejšiu zahraničnú prezentáciu výtvarných diel ruského umelca Kazimira Maleviča. Tvorí ju 120 exponátov obrazov, kresieb, kostýmov, modelov architektúry i úžitkového umenia, dlhodobo trezorovaného v jeho vlasti.
V spolupráci s Ruským štátnym múzeom v Petrohrade vzniklo v koncepčnej spolupráci Ingried Bruggerovej, Jevgenije Petrovovej a Josepha Kibitského pozoruhodné mnohoprúdové defilé umelcovej tvorby od realistických počiatkov, vplyvov renesancie, portrétov robotníkov a nezamestnaných cez poetické záhrady a rozkvitnuté jablone až k stredobodom jeho tvorby, ktorým je moderné umenie ním pomenované -suprematizmus. Jeho ikonami je červený a čierny štvorec, kruh a kríž. Tajomný, stále nevyspytateľný umelec Kazimir Malevič (1878-1935) prešiel veľkým vývinovým oblúkom v tvorbe aj v živote. Bol účastníkom ruskej revolúcie v roku 1905, uznával a prijal ho Moskovský salón (1911), vystavoval so skupinou Modrý rytier v Mníchove neoprimitivistické práce, potom aj v Paríži a Varšave. Tvoril kostýmy a scény k opere Víťazstvo nad slnkom, bol autorom Manifestu "Od kubizmu k suprematizmu", za revolúcie a po nej predsedal umeleckému oddeleniu moskovského Sovietu. Zakladal skupiny Nové umenie, viedol Štátny inštitút kultúry v Leningrade, neskôr ho z neho vykázali, zatvorili a opäť prepustili. Napokon ho už zohnutého zaradili do jubilejnej výstavy XV. rokov ZSSR a už smrteľne chorý pracoval na projekte Socialistické mesto.
Po smrti upadol do zabudnutia, jeho umenie sa nehodilo do jednostranného "ždanovovského" kurzu. A že podľa jeho učenia suprematizmu "všetky predmety a tvorstvo prírody sú bezvýznamné, významné je len vynachádzanie či domýšľanie, celkom nezávisle od okolitého sveta" dokazuje aj osud a premeny jeho hrobu na cintoríne v Nemčinovke. V zmysle testamentu nad jeho urnou trónil iba biely kruh v čiernom štvorci, ktorý za vojny pri blokáde Leningradu Nemci rozmetali. Pamätníci ho obnovili až v roku 1988.
Aj Malevičova objavná výstava, predovšetkým pre tých, čo považovali za priekopníkov moderny iba Picassa, Matissa, Duchampsa, Mondriana či Paula Klee dosvedčuje, koľko skrytých pokladov ľudstvo postupne odkrýva. Výstava potrvá do 2. decembra 2001.