V reštaurácii U nosiča v meste Li-ťiang v provincii Jün-nan na juhozápade Číny skupinka Číňanov, asi tak tridsiatnikov, robí posledné veľké prípravy na pešiu túru.
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
So strapatými vlasmi, v nohaviciach z gore-texu, fajčia jednu cigaretu za druhou medzi haldami modernej výstroje a debatujú o vášni pre kempovanie.
Číňania tradične nikdy neuvažovali o tom, že by strávili dovolenku v stane a na túrach s ťažkou batožinou na chrbtoch. Teraz je medzi mladými „bielymi golierikmi“ z mesta dobrodružné cestovanie v kurze. Títo mladí vyrastali v čase najväčšej čínskej prosperity a na rozdiel od svojich rodičov a prarodičov sa nepamätajú na ťažké časy za vlády Mao Ce-tunga. Dedina je pre nich miestom radosti a potešenia, nie ťažkej driny.
Mladí Číňania s vreckami plnými peňazí, s voľným časom a s vedomím svojho pevného postavenia vo svete, znovu objavujú vlastnú krajinu. Mnohí mieria na vysoko položené náhorné roviny Tibetu, do budhistických kláštorov v Kan-su a ku skrytým jün-nanským jazerám.
Nezávislé slobodné cestovanie uľahčujú aj nové sprievodcovské brožúry. Publikácie s názvom Tibetská antilopa, odporučajúce trasy a lacné turistické ubytovne, sa po celej Číne predalo 150-tisíc výtlačkov.
Rovnako ako všade sa mladí predovšetkým snažia uniknúť frenetickému, vyčerpávajúcemu životnému tempu. Philip Čhen, 26-ročný Šanghajec pracujúci v medzinárodnej poradenskej firme, počas nedávnej pätnásťdňovej pešej túre v tiesňave Skáčuceho tigra, pochodoval nepretržite jedenásť hodín a ignoroval pritom pol tucta telefonátov svojho šéfa.
Li-Kang si otvoril podnik U nosiča v januári, pretože mal pocit, že sa ako internetový vývojový pracovník v prosperujúcom meste Šen-Čen „dusí“. „Páči sa mi tu, preto že si robím, čo sa mi zachce,“ vysvetľuje. „Tu sa netreba prispôsobovať.“
Turistami zo Západu bývajú obvykle študenti, ktorí majú hlboko do vrecka, alebo čerství absolventi škôl, žijúci z piatich dolárov denne. Ale ich čínskí kolegovia vydávajú na vybavenie tisícky dolárov ročne. (čtk)