Naučme sa žiť so zmenami počasia

O suchách, ktoré občas striedajú veľmi prudké dažde, niektorí odborníci jednoznačne hovoria ako o celkovej zmene klímy. Naozaj sa klíma Zeme prudko mení? Popredný európsky klimatológ JAN PRETEL, vedúci oddelenia zmeny klímy Českého hydrometeorologického .


Klimatológ Jan Pretel. FOTO – ARCHÍV

O suchách, ktoré občas striedajú veľmi prudké dažde, niektorí odborníci jednoznačne hovoria ako o celkovej zmene klímy. Naozaj sa klíma Zeme prudko mení? Popredný európsky klimatológ JAN PRETEL, vedúci oddelenia zmeny klímy Českého hydrometeorologického ústavu, bol v rokoch 1997 až 2002 podpredsedom Medzivládneho panelu zmeny klímy (IPCC) v Ženeve.

Zažívame pomerne teplé roky. Je to dôkaz globálneho otepľovania?

„Termín globálne otepľovanie vznikol prekladom z angličtiny a zjednodušene označuje situáciu, kedy sa v dôsledku rastúcich emisií skleníkových plynov do atmosféry planéta otepľuje. Do konca storočia sa oteplí v rozpätí 1,4 až 5,8 stupňa. Tým sa zásadne zmení jej ráz. Zmení sa prúdenie vzduchu i pôvodne ustálený rovnovážny systém, čo nám dával príjemné počasie, v ktorom sa vcelku pravidelne striedali ročné obdobia.“

Oteplí sa o 1,4 až 5,8 stupňa? Prečo také veľké rozpätie?

„Nevieme, koľko nás bude na konci storočia, nevieme, aké budeme mať surovinové zdroje. Preto existuje viac scenárov a rozpätie sú krajné čísla.“

Žijeme s počasím novej generácie? Dažde už nebývajú ako kedysi, keď pršalo aj týždeň v kuse. Stáva sa, že je veľké sucho a odrazu príde hodinový prudký dážď, ktorý môže spôsobiť záplavy.

„V šesťdesiatych – sedemdesiatych rokoch nás učili, že obvyklá periodicita zmien počasia pre Československo je okolo päť až sedem dní. Príde tlaková níž, trvá päť až sedem dní, potom ju vystrieda na päť až sedem dní tlaková výš a tak ďalej. Tento pôvodne stabilný režim je oteplením planéty narušený a počasie sa začína správať neštandardne. Pre našu oblasť vôbec nie je podstatné, či sa teplota do konca storočia zvýši o dva stupne. Podstatné je, že musíme počítať s väčšou variabilitou počasia a s častejším výskytom extrémnych javov.“

Oteplenie teda znamená, že budú výkyvy a extrémy? Niečo podobné ako vlaňajší august, keď boli rozsiahle záplavy?

„Bolo by veľmi silné tvrdenie, že záplavy v Českej republike a na Slovensku boli priamym dôsledkom zmeny klímy, ale z pozorovaní už vidieť, že početnosť neštandardných prvkov počasia vzrastá a dlhodobé teoretické scenáre hovoria presne o tomto. Dá sa oprávnene domnievať, že prejavom zmeny klímy môžu byť extrémne suchá a extrémne záplavy.“

Tradičná otázka novinárov na klimatológov zrejme býva – a čo budeme proti tomu robiť?

„…a tradičná odpoveď by bola – znižovať emisie skleníkových plynov. Je dokázané, že aby sme sa dostali na úroveň skleníkových plynov v čase pred industrializáciou, museli by sme emisie znížiť o polovicu. Kjótsky protokol hovorí o znížení v priemere len o päť percent a po desiatich rokoch debát stále nie je ratifikovaný. Ľudia sa musia so zmenou klímy naučiť žiť a vymyslieť opatrenia, ktoré často nie sú drahé.“

„Aké?

„Pripraviť sa na možnosť záplav. Treba počítať s dlhšími obdobiami sucha a do toho s prívalovými dažďami, ktoré presušená pôda nedokáže pohltiť. Keď na záhradke polievate vysušenú pôdu, vidíte, že zo začiatku voda po pôde iba steká. Možno by bolo treba zmeniť pokyny na priehradách, čistiť korytá riek, čo sa donedávna vôbec nerobilo.“

Ľudia stále stavajú domy pri riekach a potokoch, ktoré sa už niekedy vyliali.

„Zodpovední by sa mali zamyslieť, kde povoľovať nové stavby. Historická zástavba vznikala v údoliach pri riekach, ale to bolo v minulých storočiach. Dnes je zlé rozširovať sídla a stavať nákupné zóny v záplavových oblastiach. Viem, že je to nevyužitá pôda, ktorá by ležala ladom, ale keď príde veľká voda, škody sú strašné.“

Aké odhady sú pre počasie budúcnosti?

„Treba počítať s nedostatkom vody v jarnom a neskoršom jarnom období, na jeseň tiež. V lete zasa treba počítať s väčšími zrážkami, čo bol vlaňajší prípad Čiech a Slovenska, keď boli záplavy. Viac zrážok by mohlo byť aj v zime, nemusia byť snehové.“

Takže by sa mali začať budovať poriadne závlahové systémy.

„Iste. To sú odhady a neznamená to, že na budúci rok alebo o dva roky tak bude a že v budúcnosti tak bude každý rok.“

Počasie, ktoré zažívame, bolo charakteristické pre iné oblasti. Posúvajú sa pásma napríklad od tropických k nám. Dá sa to porovnať s inou oblasťou?

„Z hľadiska zrážok sa počasie dá prirovnať k subtropickým oblastiam, ale z hľadiska teplôt zďaleka nie. V polovici júla sme síce namerali teploty nad 30 stupňov, ale týždeň predtým bolo chladno.“

Ako oteplenie pocítia v južnej Európe, kde už teraz býva veľmi teplo?

„Teraz je na juhu presne tak, ako ukazujú scenáre pre budúce počasie v Európe. Vysoké horúčavy až k 40 stupňom, absolútny zrážkový deficit. V lete nebýva voda v potokoch. Nedostatok sa ešte zintenzívni. Dosahy môžu byť nepriaznivé napríklad aj pre turistický ruch.“

Vo svetových tlačových agentúrach vyšla správa, že vo Francúzsku sa pre sucho pestovatelia viniča obávajú, že nedostatok vlahy môže výrazne ovplyvniť kvalitu vína…

„…ale zároveň agentúry vydali aj správy, že v juhozápadnom Francúzsku prišla silná búrka, silný vietor, ktorý zmietol kemping, zahynuli štyria ľudia, mnoho bolo zranených. To sú tie extrémy – na jednej strane horúčavy a sucho, na druhej prietrž mračien s víchricou, keď padajú stromy, čo pri suchej pôde nie je nič zvláštne.“

Často sa hovorí o topení ľadovcov, stúpnutí mora a zatopení časti súše. Je to možné?

„Áno, hladiny morí a oceánov za posledné storočie stúpli o desať až dvadsať centimetrov. Scenáre do konca 21. storočia hovoria o stúpnutí hladiny o ďalších desať až 90 centimetrov. Indonézania hovorili, že keby stúpla hladina o meter, tretina Jakarty je pod vodou. Podobné problémy by boli i v Európe, napríklad v Holandsku, severnom Poľsku. Ľadovce sa topia, platí to už aj pre Alpy, kde sú úbytky až v desiatkach centimetrov za rok. To isté sa týka aj arktických ľadovcov – ich objem sa za polstoročie zmenšil o 15 percent.“

RICHARD FILIPKO

Najčítanejšie na SME Cestovanie


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  2. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako si vybrať ten
  3. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  4. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty?
  5. ENGIE Services odovzdala do prevádzky novú kotolňu v Košiciach
  6. Lokalita pod Kolibou výrazne mení svoju tvár
  7. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty
  8. Žilina Voce Magna 2017 – Medzinárodná súťaž zborového umenia
  9. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande
  10. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne
  1. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako si vybrať ten
  2. Program obnovy chodníkov v Starom Meste schválený
  3. Stavebná fakulta STU získala certifikát EUR-ACE
  4. Stavebná fakulta STU získala certifikát EUR-ACE
  5. Príďte na Deň otvorených dverí v Novom Ružinove
  6. Študenti sa rozhodli zmeniť svoju školu
  7. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  8. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  9. Samsung Galaxy Note8 umožňuje tvoriť veľké veci
  10. IMMOFINANZ spúšťa medzinárodnú reklamnú kampaň retailovej značky
  1. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty 9 001
  2. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne 6 665
  3. Lokalita pod Kolibou výrazne mení svoju tvár 2 675
  4. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty? 2 283
  5. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished! 1 751
  6. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande 1 655
  7. Päť mýtov, ktoré ste počuli. A možno aj uverili 1 408
  8. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 908
  9. Kedy sa refinancovanie oplatí? 891
  10. Všetko, čo by ste mali vedieť o umelom oplodnení 833