FOTO - ARCHÍV
Napriek tomu, že figliara Ragana vďaka spisovateľovi Elovi Šándorovi pozná na Slovensku vari každý, v jeho rodisku akoby sa za neho tak trochu hanbili. Len jediná reštaurácia v mestečku nesie Raganovo meno, v jedálnom lístku by ste však špeciality spojené s jarmokmi, garbiarčinou či raganovským humorom hľadali márne. Nikto v meste si nepripomenul ani augustové sedemdesiate výročie jeho smrti. Pohľadnice s konským povozom a typickou svákovou postavou neexistujú. Suveníry so známou postavičkou nezoženiete. Pritom Raganova popularita by dokázala cestovný ruch poriadne oživiť.
„Turistické zájazdy chodia hlavne k mohyle Milana Rastislava Štefánika na Bradlo a na cintorín, pozrieť si hrob architekta Dušana Jurkoviča. Keď len tak pomimo ukážem na hrob Martina Lacka, čo je vlastne pravé meno sváka Ragana, okamžite nastane vzrušenie a hrob je stredobodom pozornosti,“ hovorí turistická sprievodkyňa Hana Kostelná.
Pomník nad hrobom sváka Ragana je dôkazom, že aj keď bol vtipkár, figliar a poriadny huncút, jeho život bol mimoriadne smutný. Nápis na ňom pripomína tragédiu jeho dvoch detí Martina a Judity - obaja, 25-ročný Martin aj o sedem rokov mladšia Judita, zomreli v ten istý deň, ba podľa textu na pomníku aj v tú istú hodinu.
Martin Lacko alias sváko Ragan bol pôvodne maloroľník. Až finančné problémy, do ktorých sa dostal pre zdravotné problémy svojich detí, ho donútili presedlať na obchod a cestovať po jarmokoch. Pre svoju veselú povahu bol sváko Ragan široko-ďaleko veľmi známy a populárny.
Na jednom z jarmokov vo Vrbovom sa stretol so spisovateľom Elom Šándorom, ktorý ho začal navštevovať a jeho rozprávanie vydal knižne pod názvom Sváko Ragan z Brezovej.
Oživiť pamiatku nezabudnuteľnej postavičky sa pred časom snažila skupina novinárov. Prehovárali Jozefa Kronera, aby sadol na konský povoz a ako sváko Ragan pochodil po okolitých obciach. Zámer sa však pre zdravotné problémy Jozefa Kronera realizovať nepodarilo. (tasr)