V obore v Topoľčiankach žije desať zubrov, ktoré patria k chráneným živočíchom. Na malej snímke vpravo je lesníčka Zdena Marková.
Býci zápasia v stáde o vodcovstvo, pričom si často ublížia. Čo vedia, ukazujú najmä v čase ruje, teda na konci leta a začiatku jesene. V lete, keď si ich chodia obzerať zájazdy, sú pokojné.
V stáde je v súčasnosti iba jeden býk, sedemročný Sigmund, ktorý je iný ako ostatní. Od pani horárky sa nechá hladkať. „Nechápem to,“ čuduje sa pracovníčka Lesov Topoľčianky Zdena Marková, ktorá má pred zubrami rešpekt. „Pri kŕmení som raz náhodou skúsila dať ruku na jeho srsť a on sa ani nepohol,“ hovorí o skrotení divého zvieraťa.
V priestrannej zvernici majú zubry podmienky ako vo voľnej prírode. Dva razy denne sa ukážu pri kŕmnom zariadení. Trieslo, ktoré potrebujú k životu, čerpajú obhrýzaním stromov v zvernici. Stromy sú do dvoch metrov bez kôry, preto im dovážajú konáre z ťažby rakyty.
Zdena Marková žije s manželom v horárni štrnásty rok. Domov v lese, vzdialený štyri kilometre od najbližšej dediny, je vybavený ústredným kúrením, televízorom, práčkou a ďalšími vymoženosťami techniky. V garáži parkuje auto, ktoré vozí denne deti do školy. „Nebolo to tak vždy. Vodu na kúpanie pre deti sme museli voziť v bandaskách,“ usmieva sa.
V uplynulých mesiacoch sa v zvernici strieľali nadbytočné zubry na základe povolenia ministerstva životného prostredia. „Bolo ich príliš veľa a rodili sa geneticky narušené. Kravy mali veľké teľatá, ktoré pri pôrode uhynuli,“ dodáva Marková.
Každý jedinec má meno, ktoré má začiatočné písmeno podľa písmena krajiny, z ktorej pochádza. Štvorročný poľský zubor, ktorého doviezli na občerstvenie krvi, sa volá Politika. V zubrej zvernici žilo za vyše štyridsať rokov celkovo 120 mláďat.
Zubor hôrny
Najväčší európsky cicavec žil na našom území podľa archívnych záznamov v 13. storočí od panovania kráľa Ondreja II. po Bélu IV. Posledného voľne žijúceho zubra ulovili koncom 15. storočia v kráľovských lesoch Mateja Korvína v okolí Vígľaša. Začiatkom minulého storočia mu hrozilo vyhynutie. Dostal sa do Červenej knihy ohrozených živočíchov, z ktorej je už vyradený. Stále je však chráneným živočíšnym druhom. (bej)
Krížili zubra
Zubra hrivnatého krížili s hovädzím dobytkom, no bez úspechu. Odborníci chceli skvalitniť a zlacniť výrobu hovädzieho mäsa. V jednom z pokusov oplodnenia kravy českého strakatého plemena sa narodilo teliatko. Po ďalších pokusoch došlo aj k prirodzenému páreniu zubrích jalovíc s býkom slovenského strakatého plemena. Vo výskumnom ústave živočíšnej výroby v Lužiankach žil jediný zubrón, kríženec zubra a hovädzieho dobytka. Pred dvomi rokmi ho ako slabého jedinca museli odstreliť. (bej)