V tisícročnej tradícii pltníctva na Váhu pokračuje Ján Jurica z Piešťan. Vlastnoručne zhotovenou plťou vozí turistov z Hornej Stredy až takmer do centra slávneho kúpeľného mesta.
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
Plavba deväťkilometrovým úsekom trvá dve hodiny, je spojená s cudzojazyčným výkladom o Váhu, Piešťanoch a okolí. Náročnej zahraničnej klientele je prispôsobená aj plť, nechýbajú čalúnené sedadlá s operadlami, slnečníky a občerstvenie. FOTO TASR - DANIEL VESELSKÝ
O atrakciu majú záujem predovšetkým zahraniční kúpeľní hostia. Plavba deväťkilometrovým úsekom trvá dve hodiny, je spojená s cudzojazyčným výkladom o Váhu, Piešťanoch a okolí. Špecialitou je spievanie piesne o krásach Piešťan, ktorú sprievodkyňa naučí všetkých na palube. Náročnej zahraničnej klientele je prispôsobená aj plť, nechýbajú čalúnené sedadlá s operadlami, možnosť zapožičania slnečníkov, občerstvenie.
„Najviac záujemcov o splavovanie Váhu na plti je z Nemecka. Sú nároční na čistotu, tlmočníčku i program, na druhej strane dokážu byť veľmi vďační,“ hovorí pltník Jurica. Určitý nadštandard vo výbave plte vysvetľuje tým, že vlastne všetci kúpeľní hostia majú svoje zdravotné problémy, preto potrebujú pohodlne a bezpečne sedieť. Slováci začali javiť záujem o plť až v tomto roku, plavbu si vyskúšalo už zopár rodín.
Pltníkovi Juricovi okrem živnostenského listu nechýbajú ani skúšky Štátnej plavebnej správy, jarné tréningy na kritických úsekoch a pred každou plavbou aj povolenie Povodia Váhu. Spoločne s kolegom pltníkom - predníkom Vladimírom Pakšim hovoria, že spokojnosť klientov je pre nich prvoradá.
Najstaršie písomné doklady o pltníctve na území dnešného Slovenska pochádzajú z roku 1075, nachádzajú sa v zakladajúcej listine opátstva v Hronskom Beňadiku. Pltníctvo významne ovplyvňovalo obchod s drevom, ale aj plátnom, súknom, modrotlačou, mliečnymi výrobkami a ďalším tovarom. Turisticky najviac je momentálne využívané pltníctvo na rieke Dunajec v lokalite Červeného Kláštora. (tasr)
