Ak cestujete automobilom do Grécka, pripravte si nasledujúce doklady:
- medzinárodný vodičský preukaz (dostanete ho na Dopravnom inšpektoriáte za poplatok 50 Sk na počkanie – potrebujete však fotografiu)
- zelenú kartu (v prípade, že ju nemáte, určite si ju od svojej poisťovne vyžiadajte, inak vás cesta vyjde veľmi draho)
Odporúčame vám dve trasy:
1. Slovensko – Maďarsko – Srbsko – Macedónsko - Grécko
2. Slovensko – Maďarsko – Srbsko – Bulharsko – Grécko
Pri trase 1 potrebujete víza pri tranzite Macedónskom. Víza vám vydá macedónske veľvyslanectvo vo Viedni – vydanie trvá asi týždeň, potrebujete fotografiu a zaplatíte poplatok vyše 20 euro. Veľvyslanectvo je však otvorené iba v pracovných dňoch medzi 10.00 – 13.00 h.
Pri trase 2 víza nepotrebujete.
Odporúčame cestu trasou 1, pretože jej veľkú časť tvoria diaľnice a cesta je komfortnejšia.
Keďže sme však pred cestou nezískali víza cez Macedónsko, naše praktické rady využijete predovšetkým pri ceste trasou 2 cez Bulharsko.
Slovensko
Odporúčame prechody Rajka pri Bratislave alebo Komárno/Komárom – cez ne sa najrýchlejšie napojíte na diaľnicu na Budapešť.
Maďarsko
Veľkú časť cesty v Maďarsku tvoria diaľnice, treba ísť na Budapešť a po mestskom okruhu sa napojíte na diaľnicu smer Szeged. Za časť diaľnice do Budapešti platíte diaľničnú nálepku. Z Budapešti smerom na Szeged platíte dva krát mýtne, pripravte si približne 3500 forintov, platiť však môžete aj eurami. Diaľnica končí asi 50 km pred Szegedom, úsek k hranici je však pomerne rovný a prejazdný aj vyššími rýchlosťami (pozor na dediny!).
Maďarsko môžete prejsť aj vyššími rýchlosťami ako sú povolené – hlavne na diaľnici, kde je kontrola polície výnimočná. Pozor si treba dávať na biele Škody Octavia. Medzi dedinami a v dedinách je kontrola policajtov dosť častá, preto si treba na dodržiavanie rýchlosti dávať pozor. Ak sa obávate kvality srbského benzínu, odporúčame natankovať ešte v Maďarsku do plnej nádrže – najbližšia srbská benzínka známejšej značky je až pred Belehradom.
Šoféri sú v Maďarsku kultivovaní, pozor si treba dávať iba na Rakúšanov, ktorí zvyknú na diaľnici zmätkovať pri jazde z prúdu do prúdu a nevedia poriadne predbiehať.
Pri vstupe do Maďarska zo Srbska pri ceste späť sa pripravte na možné problémy s maďarskými colníkmi. Môže sa vám totiž stať to čo nám – colník vám šraubovákom preklepe auto, vezme vám pasy a odstaví vás do špeciálneho priestoru. Po dlhých minútach čakania vám môže prikázať pristaviť auto na rampu a podrobí ho dôkladnej prehliadke. Zdržanie je potom 30 – 60 minút.
Srbsko
Od 1.6.2003 Srbsko nevyžaduje od slovenských občanov víza – pre istotu si však túto informáciu pred odjazdom overte, pretože môže ísť iba o opatrenie pred letnou sezónou. Na hranici sa pripravte na všetečné otázky policajtov a colníkov, no ak neveziete nič podozrivé, kontrola je pomerne rýchla (záleží tiež od nálady colníkov).
Hneď za hranicou začína rýchlostná komunikácia, ktorá vedie až do Belehradu. Je dvojprúdová, široká a bez výmoľov, maximálna povolená rýchlosť je však iba 100 km/h. Dôrazne vám odporúčame dodržiavať predpísanú rýchlosť s absolútnou presnosťou – približne každých 20 km stoja na ceste v noci neosvetlení srbskí policajti s radarovou pištoľou a mimoriadne aktívne odstavujú každé auto, ktoré rýchlostný limit poruší čo i len o 2 km/h. Za prekročenie rýchlosti do 10 km/h pýtajú 1000 dinárov, za vyššiu rýchlosť pýtajú 1600 dinárov (25 euro). Neakceptujú žiadnu inú menu ako dinár.
Srbskí policajti na kontrolách doslova ryžujú a ani sa tým netaja, väčšina z nich má hrubé zlaté retiazky a masívne prstene. Na zahraničných turistov majú pripravenú dômyselnú metódu, ako z nich dostať peniaze do vlastného vrecka:
Pri kontrole vezmú šoférovi pas. Ak nemáte dináre alebo nemáte dosť na zaplatenie pokuty, neváhajú vás poslať na benzínovú pumpu do zmenárne vzdialenej často aj 40 – 60 km (teda so spiatočnou cestou viac ako 120 km, pretože na rýchlostnú komunikáciu sa dostanete iba vyhradeným zjazdom), pričom mu zadržia pas až do návratu. Šoféra tak dostanú pod neprimeraný tlak a prinútia ho vyjednávať. Napokon si s úplnou drzosťou vypýtajú 25 euro do vrecka s argumentáciou, že pokutové bločky majú iba v dinároch. Zväčša na nich neplatí nič a nezľavia – vedia že nemáte na výber. Po zaplatení sa niekedy zachovajú ako „džentlmeni“ a povedia vám, kde stojí nasledujúca hliadka. Srbskí policajti pritom stoja pri cestách po celej krajine, spomínanú hustotu môžete očakávať pri väčších mestách a na komunikácii do Belehradu. Inde stoja redšie, ale stále tak, aby vás prekvapili na najmenej pravdepodobnom mieste. Rýchlosť merajú v noci na úplne prázdnych cestách, cez deň na diaľnici, skrátka za každých okolností a všade.
Rýchlosť je pritom v Srbsku obmedzovaná mimoriadne často – až má človek pocit, že je to práve kvôli policajtom a ich živnosti.
Pri kontrole vám policajti ukážu diskutabilný záznam na displeji radaru, alebo vás rovno oklamú a tvrdia vám, že ste išli rýchlosťou, ktorú si vymysleli – ich radarové pištole sú údajne nepresné. Ak však idete do limitu, nemali by vás zastaviť.
Ak chcete Srbsko prejsť rýchlejšie, máme pre vás praktickú radu – nalepte sa za rýchlejšie idúce auto. Policajt nemá šancu s pištoľou zmerať dve autá idúce tesne za sebou a logicky odstaví auto pred vami.
Cestou cez Srbsko platíte tri krát na mýtnici – spolu by vám na poplatky malo stačiť 1600 dinárov. Dôrazne vám odporúčame vymeniť si dináre. Ak na mýtnici platíte eurom, Srbi vás doslova okradnú: poplatok prepočítajú nevýhodným kurzom na dináre a pripočítajú si neuveriteľných 20% províziu. Ani ceny spotrebného tovaru a potravín na benzínových pumpách nie sú ľudové.
Do Belehradu je cesta rovná a udržiavaná. V Belehrade odporúčame sledovať značenie, ak nesprávne odbočíte, dostanete sa do štvrte, kde popri ceste spia a v horiacich sudoch sa ohrievajú ľudia, pri ktorých máte strach vôbec zastaviť.
Z Belehradu až do Nišu vedie kvalitná dvojprúdová diaľnica, výmole sú na nej iba zriedka, ale aj tak odporúčame zvýšenú pozornosť pri jazde. Na diaľnici je predpísaná rýchlosť 120 km/h. Pri diaľnici sa neodporúča zastavovať na opustených odpočívadlách. Medzi Belehradom a Nišom je však dostatok osvetlených benzínových púmp vrátane nám známej OMV alebo LUK.
Z Nišu po bulharské hranice vedie miestami mimoriadne rozbitá a neudržiavaná cesta v horskom teréne. V noci nie je veľmi frekventovaná, cez deň ňou prechádzajú kamióny a autobusy. Šoférom odporúčame veľmi pozorne sledovať povrch cesty, aby sa stihli vyhnúť jamám ktoré môžu poškodiť vozidlo. Opäť odporúčame dávať pozor na policajtov. V prípade, že nevychádzate s benzínom a nevyjde vám po hranice, odporúčame natankovať medzi Belehradom a Nišom.
Šoféri sú v Srbsku hlavne v mestách temperamentní, ale rešpektujú sa. Na diaľnici sa jazdí kultivovane, na dvojprúdových cestách zvyknú pomalšie autá uhýbať rýchlejším pri predbiehaní – odporúčame aj vám dodržiavať túto zásadu. Predbieha sa bežne aj cez plnú čiaru, ak je protismer voľný.
Dopravné značenie je väčšinou v azbuke aj v latinke.
Bulharsko
Na srbsko-bulharských hraniciach čaká šoférov prekvapenie – autom musia prejsť cez nádrž napustenú dezinfekčným prostriedkom. Neočakávaný kúpeľ stojí 2 euro, platiť môžete aj v euro. Pri kontrole pasov dostane zväčša šofér špeciálne štatistické tlačivo, ktoré je pri tranzite potrebné odovzdať na výstupnej hranici. Tlačivo si riadne odložte, za stratu sa platí vysoká pokuta. Tiež dostanete kupón, ktorý je potrebné odovzdať pri opustení colného priestoru. Colníci pri deklarovaní cieľa cesty zväčša nekomplikujú prejazd, žiadajú však vždy zelenú kartu. Ak im chcete urobiť radosť, vezmite so sebou pornočasopis Leo, môže sa stať, že si ho vypýtajú :)
Po absolvovaní prehliadky musíte zastaviť pri poslednej búdke a deklarovať cieľ cesty – na základe toho úradník vypočíta poplatok za prejazd krajinou. V našom prípade išlo o 5 euro. V poplatku je prekvapujúco aj cestovné poistenie a zľava 10% na asistenčné služby.
Ak sa nebojíte natankovať bulharský benzín, priamo na hraniciach je tax free pumpa, kde kúpite liter bezolovnatého benzínu za príjemných 0,55 eur (cca 23 Sk) – platí sa priamo v euro. V neďalekej Sofii môžete natankovať benzín na pumpách známejšej značky, najčastejšie je to Shell.
Po výjazde z colnice sa pripravte na cesty, ktoré sa dajú porovnať doslova s tankodromom. Až do Sofie je cesta ako jeden súvislý výmoľ plná hlbokých dier, šofér musí neustále kľučkovať, pri vyššej rýchlosti hrozí poškodenie auta, pretože zväčša nemáte šancu vyhnúť sa jamám.
Ak tankujete na bulharskej pumpe, nedá sa platiť platobnou kartou a personál pýta miestnu menu. Ak platíte eurom, aj Bulhari vás okradnú na veľmi nevýhodnom kurze. Oplatí sa preto viac výmena v zmenárni, najlepšie na hranici alebo na prvej pumpe vľavo za hranicou.
Pri jazde Bulharskom dávajte veľký pozor na dobytok pasúci sa pri cestách a v dedinách. Stáda kráv, oviec a kôz možno vidieť aj priamo na sídliskách v Sofii.
Približne 20 km za Sofiou sa začína v hornatej krajine dvojprúdová (miestami štvorprúdová) cesta, ktorú Bulharom financovala Európska únia. Kvalitu za európske peniaze doslova pocítite – konečne prejdete na cestu kde sa nemusíte báť o svoje auto. Táto komunikácia vedie až na hranice s Gréckom.
Pozor však na úseky v dedinách – sem Európska únia netrafila a z európskej cesty prejdete bez varovania na bulharskú s dierami.
V Bulharsku vás cestou pravdepodobne nič neprekvapí – možno len zdevastované neudržiavané okolie a opustené fabriky popri ceste.
Výskyt policajtov v Bulharsku sa nedá odhadnúť – raz sú vyrojení na každom kroku, inokedy ich nestretnete aj 200 km. Rýchlosť merajú zväčša iba v dedinách a na úsekoch s obmedzenou rýchlosťou, bez bloku vás vyjde pokuta na približne 10 euro.
Na „európskej“ ceste je možné ísť aj vysokými rýchlosťami, na cestách sú zväčša iba kamióny, autobusy alebo domáci pri presune medzi dedinami.
Pri jazde Bulharskom si treba dávať veľký pozor nielen na dobytok, ale aj na šoférov. Jazdia na všetkom, čo má kolesá, veľmi často stretnete staré Moskviče prerobené na pick-upy naložené až do neba, ktoré držia pokope iba nevysvetliteľným zázrakom. Obľúbeným dopravným prostriedkom sú neosvetlené vozy ťahané dobytkom, koňmi alebo somármi. Šoféri kamiónov zvyknú jazdiť bezohľadne pri deliacej čiare cesty a tým znepríjemňujú výhľad a predbiehanie. V Bulharsku sa jazdí aj na červenú.
Dopravné značenie je väčšinou v azbuke aj v latinke.
Grécko
Keďže pri prejazde do Grécka prekračujete schengenskú hranicu, pripravte sa na komplikovanejšie podmienky. Grécki policajti dávajú do pasu pečiatku – ak vám ju náhodou nedajú, dôrazne ju žiadajte, ušetrí vám to prípadné problémy s políciou. Dôrazne vám odporúčame pred cestou do Grécka z auta vyložiť náradie a pracovný odev. Do Grécka jazdia aj Slováci často za nelegálnou prácou a na to sú colníci veľmi hákliví. Pri kontrolných otázkach musíte deklarovať cieľ a dôvod svojej cesty. Colníkom predkladáte pas šoféra, zelenú kartu a technický preukaz auta – deklarovať musíte aj ďalšie hodnotné veci, ktoré veziete. O všetkom dostanete záznam do pasu. Kontrola na colnici je však korektná a rýchla – v porovnaní s Bulharmi.
Do Thessaloník vedie štvorprúdová diaľnica, na mnohých úsekoch ju však iba stavajú alebo opravujú, preto sa treba pripraviť na časté obmedzenia na vozovke. Z Thessaloník do Atén vedie popri pobreží široká dvojprúdová cesta.
V Grécku sa platí mýto, zväčša to je symbolických 1,40 euro (po Lamiu sa platí tri krát, ďalej sme nešli).
Cesty sú v Grécku mimoriadne kvalitné a veľmi široké, dokonca aj medzi malými dedinami. Dopravné a smerové značenie je prehľadné a opäť zväčša aj v latinke. Pozor si treba dať iba pri prejazde vysokohorskými úsekmi, kde sa miestami cesta prepadla kvôli erózii. Tieto úseky sú však označené. Takisto odporúčame prispôsobiť jazdu v horských úsekoch, ktorých je neúrekom nielen technickej výbave auta, ale aj schopnostiam šoféra a nepreceňovať ich. Zákruty v Grécku totiž bývajú často veľmi ostré a pri zle odhadnutej vysokej rýchlosti možno preletieť do priepasti.
Šoféri sú v Grécku kultivovaní, no musíte sa prispôsobiť miestnym zvyklostiam. V Grécku sa jazdí veľmi rýchlo s výnimkou dedín a mesta. Predbieha sa vždy a všade, aj cez dve plné čiary – pomalšie auto zásadne uhýba do odstavného pásu, aby predbiehajúce auto nemuselo prejsť do protismeru, veľmi pomalé autá idú zásadne iba v odstavnom pásme. Krajnice sú tu však čisté a defekt nehrozí. Večer sa pripravte na to, že Gréci zásadne jazdia iba s obrysovými svetlami dovtedy, kým nie je úplná tma. Potom si na cestu svietia hmlovkami, ktoré sú tu mimoriadne obľúbené. Ak budete svietiť stretávacími svetlami cez deň, budú na vás blikať. Pozor si treba dávať na kamióny a na prejazd z pruhu do pruhu – tu občas Gréci zmätkujú. Problémy majú aj s výjazdom z križovatky. Vo veľkomestách sa musíte prispôsobiť na prvý pohľad chaotickej jazde v prúdoch.
Grécki policajti sa na šoférov veľmi nezameriavajú, za celý náš pobyt ani len nemerali rýchlosť. Zastaviť vás však môžu – a to je už ako z amerického filmu, čaká vás tiež nepríjemná spŕška otázok a vysvetľovania, odkiaľ kam a prečo idete.
Benzínové pumpy sú tu na každom kroku, veľmi hustú sieť tu má značka Shell. Pri tankovaní si však treba dať pozor na každej pumpe – benzín je tu neprehľadne označený a mám veľmi silný pocit, že pod názvom Unleaded (bezolovnatý) sa predáva benzín s oktánovým číslom 91. Zistiť sa nám to s určitosťou nepodarilo.