FOTO SME – JÁN KROŠLÁK
Masívny kameň neďaleko obce Sucháň, ktorá leží pri Veľkom Krtíši blízko Modrého Kameňa, dokáže trúbiť. Je to však kumšt, ktorý nezvládne každý. Preto prirovnávajú kameň, ktorý nazývajú aj Tureckou píšťalou, k naozajstnému hudobnému nástroju. Starostka Sucháňa Anna Triznová vie, že tento zvláštny kameň zďaleka nie je jedinou atrakciou obce. Aj preto sa snaží budúcnosť Sucháňa založiť na vidieckom turizme.
„Treba na to ísť postupne, lebo všetko je otázka financií,“ hovorí starostka. Obec sa zapája do rozličných grantov, len aby vyťažili z príťažlivej obce maximum. Prostredníctvom projektu Ekomúzeum Hontu a Jantárovej cesty sa snažia zhruba šesťkilometrovú trasu k trúbiacemu kameňu, ktorá je turistickým chodníkom, pretvoriť na náučný chodník. Na tejto trase je totiž mnoho ďalších zaujímavostí – napríklad prírodný útvar Previs nad kútom, jaskyne Suchárska trhlina a Trpasličia jaskyňa, pozostatky starého mlyna. „V opustenej škole, ktorá patrí evanjelickej cirkvi, sme zriadili ubytovňu. Zatiaľ slúži iba v letných mesiacoch. Keďže nejde o obecný majetok, je dosť zložité do nej investovať väčšie sumy,“ hovorí starostka.
Aby sa turistický ruch rozbehol naplno, chcú prestavať kultúrny dom, kde by bola jedáleň i ubytovacia časť. Najväčším snom je zariadiť pre turistov typický laznícky dom, príznačný pre život v Honte. Ten by bol pre agroturistiku ako stvorený.
Na náučnom chodníku by chceli mať časom aj stáleho sprievodcu, ktorý by okrem iného ovládal aj trúbenie na zvláštnom kameni. Traduje sa, že kameň si zostrojili Turci v čase, keď sa vydali aj do Hontu. Prostredníctvom jeho zvuku zvolávali svojich bojovníkov. Najlepšie sa naň darí trúbiť deťom, zatiaľ čo mnohí dospelí s tým majú problémy. Správnu polohu úst pri trúbení je zložité odhadnúť.
Lazovitá obec je zaujímavá prírodou i históriou. Leží na južných svahoch Krupinskej planiny v nadmorskej výške 500 metrov. Chotár obce bol osídlený v staroveku, v písomných záznamoch sa obec spomína už v 14. storočí. Nedávno dala obec zrekonštruovať aj typický dedinský dom ako svoje múzeum. Pri oprave použili výhradne pôvodné materiály a technológie. Kedysi sa do tohto domu zmestili dve rodiny. Časť komory slúžila totiž ako obytný priestor pre najmladší manželský pár. V tejto miestnosti nenájdete žiadnu pec, iba otvor zo susednej izby, ktorým preniklo trocha tepla. Domáci sa zrejme spoliehali na to, že mladý pár sa dokáže zohriať aj sám. Dedinka, ktorá si dodnes zachovala kolorit minulosti, je známa aj svojimi národopisnými zvykmi. Mnohé z nich – napríklad paličkovaná čipka, zvyky na Vianoce, Mikuláša či Jána sa udržiavajú dodnes. KVETA FAJČÍKOVÁ