Montserrat - duchovno sa spája s prírodou

ch skalných útvarov, cirkevných rituálov a sakrálneho umenia. Preto nie je vôbec prekvapujúce, že aj napriek svojej ťažko dostupnej polohe údajne priláka ročne okolo milióna návštevníkov.

Zo všetkého trochu. Alebo aj viac

Montserratské opátstvo leží vo výške 725 metrov nad morom obkolesené masívom, ktorý sa rozprestiera na pravom behu rieky Llobregat na ploche približne 45 štvorcových kilometrov. Jeho centrum tvorí rozľahlé námestie, z ktorého sa dostanete do baziliky, múzea aj reštaurácií. Napravo od hlavného komplexu budov vedie cesta k záhradám a ďalšej vyhliadke; naľavo sa nachádza východzí bod túr na vrcholy a oproti leží stanica zubačky a nástupné stanice lanových dráh k svätej jaskyni (Funicular de la Santa Cova) a ku kaplnkám a pustovniam nad opátstvom a najvyššiemu vrchu Sant Jeroni (Funicular de Sant Joan).

„Každý si z tohto miesta vezme svoje," hovorí Carolina Martí (28), sprievodkyňa, ktorá so skupinkami turistov navštevuje Montserrat každý týždeň. „Niektorých uchvacuje spiritualita opátstva a cestu sem považujú za istý druh očisty. Nie až takej, aby vystúpili na vrch pešo v štýle stredovekých pútnikov, ale napríklad celý deň nejedia."

Iných zasa fascinujú unikátne skalné útvary, príroda a potulky v národnom parku. „Vyšplhajú sa na každý dostupný vrch, prejdú každý turistický chodník, bezchybne rozpoznajú každú rastlinu, pohŕdajú lanovými dráhami a do múzea ani nevkročia. Prichádzajú aj takí, ktorí vedia o histórii tohto miesta mnoho, pohoršujúc sa nad monumentmi vystavanými pre slávu božiu, diskutujúc o stredovekej cirkevnej politike, keďže svojho času bolo opátstvo až priveľmi politicky aktívne, a tak ďalej. Ale takisto toto miesto fascinujeaj nás domácich. Celé rodiny prichádzajú raz ročne z rôznych dôvodov. Cirkevné sviatky alebo jednoducho rodinné pikniky. Alebo povesti. Tvrdí sa, že muž spečatí svoj manželský sľub, až keď privedie svoju manželku do Montserratu. Dovtedy je manželstvo akoby trojštvrtinové."

Cirkevné umenie a legendy

Najdôležitejšou a pre turistov takmer kompletne prístupnou stavbou celého opátstva je bazilika, ktorá si zachovala gotické aj renesančné prvky. Nie však pôvodné, v čase napoleonských vojen (1808 - 1814) bolo celé opátstvo takmer kompletne vypálené. Medzi honosnou výzdobou sa vynímajú najmä lampy rozvešané po obvode hlavnej lode kostola, ktoré sú vrcholným umením katalánskej zlatníckej zručnosti. Zaujímavou udalosťou, ktorú by ste nemali premeškať, je vystúpenie chlapčenského chóru, založeného v 13. storočí, každý deň o jednej poobede.

Čierna panna

V zadnej časti baziliky sa nachádza údajný zdroj spirituálnej sily, soška Morenety, resp. Čiernej Madony. 95 centimetrov vysoká soška sediacej Panny Márie s Ježiškom v lone dostala svoje pomenovanie podľa farby svojej tváre. Tmavohnedá až čierna tvár je výsledkom oxidácie laku, ktorým je natretá.
„Moreneta je niečo ako mýtus, ktorý vidíte, nie je to len umelecké dielo. Jednak preto, že kult Panny Márie je tu veľmi silný. Panna Mária z Montserratu alebo Madona z Montserratu je od roku 1881 patrónkou Katalánska, matkou všetkých miest a dedín. A po druhé pre svoj pôvod, ktorý je neznámy. Legenda hovorí o pastieroch, ktorí jeden podvečer okolo roku 880 zahliadli svetlo vychádzajúce z jaskyne a počuli anjelské chóry. Keď vstúpili do jaskyne, našli tam práve túto sošku Márie," hovorí Carolina.

Legenda ďalej vraví, že na príkaz biskupa ju mali odniesť do najbližšej katedrály, no nedorazili tam. Len čo sošku odstránili z jej miesta, akoby oťažela a to až tak, že ju museli nechať v najbližšej pustovni. A tam ostala až do vybudovania benediktínskeho kláštora.

Námestíčko pred bazilikou je dôkazom jej veľkého cirkevného významu. Po jeho obvode stoja sochy svätých, ktorí opátstvo navštívili - medzi všetkými sa vyníma najmä sv. Ignác z Loyoly, zakladateľa jezuitského rádu.

Čo pozbierali mnísi

Vzhľadom na to, že budova kláštora vystavaného v románskom štýle je neprístupná (v súčasnosti ho obýva asi stovka benediktínov), ostáva nám len pozorovať prácu mníchov z diaľky. Zbierky montserratského múzea sú totiž výsledkom práce mníchov počas siedmich storočí. Múzeum má šesť sekcií, ktoré však stoja za návštevu len z času na čas, keďže často zapožičiavajú exponáty na dočasné výstavy v iných mestách, a tak sú niektoré sekcie takmer permanentne poloprázdne.

Za pozretie stoja zbierky byzantskej a slovanskej ikonografie a zbierka malieb, rytín, sôch, pečatí a ďalších umeleckých predmetov, ktorých ústrednou postavou je Čierna madona. Zaujímavou časťou je aj interaktívna miestnosť, kde sa premieta dokument o živote, pravidlách a povinnostiach benediktínskej komunity v opátstve. Okrem každodenného života a modlitieb zachytáva dokument aj oslavy rôznych cirkevných sviatkov či púte.

Pustovníci a príroda

Vrchy okolo opátstva, ktoré boli vyhlásené za národný park v roku 1987, sú ako stvorené na túry alebo jednoduchšie prechádzky, ktoré začínajú v opátstve. Ich cieľovými bodmi sú buď kaplnky a pustovne, ktorých je v okolí 15, alebo fantastické vyhliadky. Najjednoduchšia z nich trvá pätnásť minút s prevýšením 100 metrov a tá najťažšia 3 a pol hodiny s prevýšením 510 metrov.

Ak sa však chcete vyhnúť fyzickej námahe, nad stanicou zubačky sa nachádzajú stanice dvoch lanových dráh, vybudovaných koncom 19., začiatkom 20. storočia. Funicular de Sant Joan vás vyvezie na rázcestie vo výške tisíc metrov, z ktorého sa môžete vydať na ľahšie prechádzky pomedzi vrchy, ktoré vás dovedú k rovnomennej kaplnke, alebo na najvyšší bod pohoria San Jeroni, ktorý leží vo výške 1236 metrov. V okolí je niekoľko vyhliadok, z ktorých za dobrého počasia dovidíte až na Pyreneje.

Druhá pozemná lanovka Funicular de la Santa Cova vás dovezie na začiatok tzv. ružencovej cesty, ktorá zobrazuje najdôležitejšie výjavy z Nového zákona v podaní prominentných katalánskych sochárov smeru art nouveau. Na konci púte sa nachádza spomínané svätá jaskyňa, momentálne kaplnka.
Najzaujímavejšou časťou je miestnosť, kde návštevníci nechávajú obety, veci, ktoré sú pre nich dôležité. A tak v izbičke nájdete motorkárske prilby, barly, ružence, fotografie najbližších aj vrecia čohosi, čo som sa neodvážila otvoriť.

Čaro samoty

Nie vždy sa však dá Montserrat naozaj naplno vychutnať. Bezpochyby najideálnejší čas na návštevu Montserratu, je obdobie mimo turistickej sezóny. Je pravdou, že počasie v zime a na jar nie je také príjemné (v decembri klesne teplota aj na nulu), no čaro, ktoré davy turistov jednoducho udupávajú, sa znovu objaví.