Mariazell, mestečko v srdci Rakúska, patrí k najvýznamnejším pútnickým miestam v Európe. Od raného stredoveku sem prúdili pútnici nielen z Rakúska, ale aj z Čiech, Moravy, Nemecka, Švajčiarska, Uhorska, Chorvátska, Poľska a ďalších krajín, aby prosili o pomoc Matku Božiu.
Mariazell bolo najznámejším pútnickým miestom bývalej habsburskej ríše a táto tradícia nezanikla ani po rozpade monarchie. Pútnici z bývalých národov monarchie sem chodia dodnes, v kaplnke baziliky je pochovaný ostrihomský arcibiskup Ján Selepčény, istý čas tu bol pochovaný aj maďarský kardinál Józef Mindszenty, prenasledovaný komunistickým režimom. V bazilike visí jeden z prvých pohľadov na Brno, kúsok vedľa zase obraz Bratislavy.
Cesta do Mariazellu trochu pripomína cestu Oravou alebo Horehroním. Desiatky serpentín posúvajú auto alebo autobus stále vyššie po strmých úbočiach zelených kopcov. Typicky rakúske sú vidiecke domy a majere s muškátmi, pri ktorých sa pasú kravy s dlhou srsťou.
Bazilika v Mariazelli.
Samotný Mariazell je maličký, tvoria ho v podstate len tri ulice a námestie. Mestečku dominuje pútnická bazilika so zvláštnym priečelím - medzi barokovými vežami s kupolami stojí ešte gotická veža.
Čo hovorí legenda
Podľa legendy poslal v roku 1157 opát Otker z benediktínskeho Kláštora St. Lambrechta mnícha Magnusa do blízkosti dnešného Mariazellu, ktorý bol vlastníctvom kláštora. Mních mal prebrať duchovnú starostlivosť o tunajších ľudí. So schválením opáta si mohol na dlhú cestu zobrať sochu Panny Márie vyrezanú z lipového dreva. Večer 21. decembra mu cestu takmer pred cieľom zahatal balvan. Magnus sa obrátil s prosbou o pomoc na Božiu Matku. Vtom sa skala rozštiepila a cestu uvoľnila. Keď mních dorazil do cieľa, postavil sochu na peň a postavil nad ním celu, ktorá slúžila ako kaplnka, a jeho príbytok "Mária v cele" sa čoskoro stal centrom duchovného života a po chýroch o ďalších zázrakoch a uzdraveniach cieľom pútnikov.
Že Mariazell je skutočne miestom významným pre všetky bývalé národy monarchie, vidno už pri vstupe. V životnej veľkosti tam stojí socha moravského markgrófa Henricha, prvého "prominentného" pútnika, ktorý na pokyn svätého Václava putoval v 12. storočí do Mariazellu a vyliečil sa tam z lámky. Ako poďakovanie za uzdravenie dal v roku 1200 vystavať okolo cely so soškou románsku kaplnku. Hneď oproti je socha uhorského kráľa Ľudovíta Veľkého z Anjou, ktorý dal postaviť gotickú baziliku a venoval jej vzácny obraz Madony.
Bazilika
Za svoj zvláštny vzhľad vďačí bazilika rozsiahlej prestavbe v 17. storočí. Pôvodná románska, neskôr gotická stavba už nestačila veľkému množstvu pútnikov, preto sa opáti benediktínskeho kláštora za výdatnej podpory habsburských cisárov rozhodli prestavať ju. Vznikla tak zvonku jednoduchá, zvnútra však majestnátna päťloďová stavba s vencom kaplniek, bohato barokovo zdobená maľbami a štukatúrami.
Ako sa tam dostať
Autom, autobusom
Mariazell leží v Hornom Štajersku, juhozápadne od Viedne. Zo Slovenska najkratšia cesta vedie cez Viedeň, po diaľnici A1 do St. Pöltenu, odtiaľ na juh po ceste B20 cez Annaberg a Josefsberg do Mariazellu. Pripravte sa na stúpanie, Mariazell leží vo výške 1344 metrov.
Počas Púte národov od 21. do 23. mája organizátori vyzývajú návštevníkov, aby neprichádzali autami ani autobusmi, aj počet pútnických autobusov je limitovaný.
Vlakom
Z viedenskej Südbahnhof vlakom do St. Pöltenu, tam prestup na regionálny vlak do Mariazellu.
Pešo
Do Mariazellu vedie niekoľko dobre vyznačených pútnických trás, dajú sa kombinovať podľa toho, na čo si pútnici trúfajú. Trasa z Viedne má vyše sto kilometrov, začína sa na predmestí Wien-Rodaun, vedie Viedenským lesom cez Heiligenkreuz, Mayerling (miesto známej tragédie korunného princa Rudolfa Habsburského), Kleinmariazell, Araburg, Kieneck a údolie Halltal. Na trase je veľa možností ubytovania a stravovania v rodinných penziónoch, hotelíkoch a hostincoch.
Tipy na výlety
Mariazell vďaka svojej polohe v horách poskytuje veľa možností na športové aktivity - v zime lyžovanie v miestnych strediskách, v lete je dobrým východiskovým bodom na túry. V mestečku sa okrem baziliky nachádza regionálne múzeum, múzeum električiek, mariazellská lokálka, svätá studňa alebo kaplnka na Žigmundovom vrchu. V okolí sú väčšími centrami Bruck a Kapfenberg, obchodné a športové centrum Horného Štajerska.
Vnútrajšku dominuje strieborný milostivý oltár, dielo rakúskeho umelca Emanuela Fischera von Erlach, syna známejšieho Johanna Bernharda, najslávnejšieho rakúskeho barokového architekta. V barokovej nádhere a lesku stojí cieľ cesty pútnikov - Magna Mater Austriae (Veľká matka Rakúska), ani nie meter vysoká ranogotická soška Márie s Ježiškom. Po celý rok je oblečená do drahých vyšívaných šiat, len dvakrát do roka (21. decembra a 8. septembra) ju možno vidieť bez nich. Špeciálne na Púť národov dostane soška nové šaty, s vyšitými znakmi všetkých zúčastnených krajín.
Dielom Johanna Fischera von Erlach je hlavný oltár, inšpirovaný Berninim, zobrazujúci vzkrieseného Krista na kríži, ktorého prijíma Boh Otec do svojej slávy. Unikátom je obrovské strieborné tabernákulum (schránka na uchovávanie hostií) v tvare zemegule s priemerom dva metre.
Druhým najnavštevovanejším priestorom v bazilike je pokladnica, kde sú dary od vďačných pútnikov. Najcennejším objektom je dar uhorského a poľského kráľa Ľudovíta z Anjou, ktorý podľa legendy v roku 1365 porazil nepriateľského rytiera na príhovor Panny Márie. Z vďačnosti dal vystavať v Mariazelli gotický chrám, ktorému venoval vzácny obraz Madony. V ráme obrazu sú erby krajín, ktorým Ľudovít vládol, medzi nimi aj slovenský dvojkríž. Obraz je umiestnený na bohato zdobenom oltári, ktrorý venovala cisárovná Mária Terézia.
Silným zážitkom je prechádzka po tzv. emporách, galériách na poschodí baziliky, kde visia stovky obrazov. Hoci ich umelecká hodnota je často nízka, dojímajú svojím obsahom. Zobrazujú príbehy, v ktorých ľudia prosili o pomoc Pannu Máriu z Mariazellu - požiare, záplavy, zemetrasenia, tragédie a choroby.
Bazilika od roku 1997 prechádza rozsiahlou rekonštrukciou. Vnútrajšok je už hotový, baroková výzdoba žiari čistotou. Rekonštrukcia stále nie je hotová, dve barokové veže na priečelí sú pod lešením.
Púť národov
Mariazell bude tento víkend dejiskom Púte národov, najväčšej udalosti katolíckej cirkvi v strednej Európe v tomto roku. Katolícka cirkev Bosny-Hercegoviny, Českej republiky, Chorvátska, Maďarska, Poľska, Rakúska, Slovenska a Slovinska celý rok pred rozšírením Európskej únie slávila Stredoeurópske katolícke dni, sériu podujatí, v ktorých sa navzájom spoznávali. Nešlo len o cirkevné podujatia, v zúčastnených krajinách sa konalo množstvo spoločenských a politických podujatí, ktoré sa zaoberali integráciou do Európy, témami ako Európa a jej hodnoty, význam a úloha rodiny, budúcnosť výchovy a vzdelania, Európa a sociálna politika, budúcnosť európskeho poľnohospodárstva.
Púť národov do Mariazellu je vyvrcholením Stredoeurópskych katolíckych dní. "Táto púť neposlúži iba posilneniu európskeho povedomia, je aj signálom európskej politike, aby nezabudla na krajiny ako Chorvátsko a Bosna," povedal iniciátor myšlienky rakúsky kardinál Christoph Schönborn.
Cez víkend sa v Mariazelli očakáva okolo stotisíc pútnikov, 16-tisíc z Českej republiky, 20-tisíc zo Slovenska, ďalšie tisíce z Maďarska a Chorvátska. Pôvodne účasť prisľúbil aj pápež, nakoniec však príde jeho štátny sekretár Angelo Sodano, prísť by mal aj predseda Európskej komisie Romano Prodi.