SME

Maďarské more. K Balatonu už chodia aj ľudia zo Západu

Balaton bol starých čias pre mnohých z východného bloku jediným miestom, ktoré im pripomínalo more.

[content type="img" render-type="pressphoto" title=""src="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/3/56/5671673/5671673.jpeg?rev=2" author="Gabriel Kuchta/Sme" longread-pos="full"]Atmosféra prístavov má svoje čaro v lete aj v zime.[/content]

Aj preto boli na hraniciach ochotní stáť preň dlhé rady a podstupovať ponižujúce tortúry. Za posledné tri desaťročia sa maďarské more v mnohom zmenilo k lepšiemu. Ak naň máte vysušené spomienky, rozhodne ich ovlažte.

TEXT: Eva Andrejčáková, FOTO: Gabriel Kuchta/SME

V Tihanyskom opátstve, vyhľadávanom turistickom mieste s takmer tisícročnou históriou, ukradli zlatú grécku sochu obrovskej hodnoty. Nazývajú ju Pohanská madona.

Páchatelia pri lúpeži zranili kňaza. Prípadu sa ujíma neschopný doktor Kardos a degradovaný Ötvös Csöpi, skúsený detektív Balatonského regiónu, jachtár a športovec, ktorý sa práve chystá aj na jachtárske preteky. Je vrchol sezóny, všade plno turistov. Medzi súťažiacimi sa však prípad komplikuje. Začína pribúdať mŕtvol a stopy vedú k jachte jedného z účastníkov pretekov...

Bud Spencer zasahuje

Možno si niektorí pamätníci ešte Csöpiho pamätajú. Maďarskú kriminálku Pohanská madona z roku 1981 vysielali aj v Československej televízii.

Bola prvým filmom, kde sa postava sympatického bradatého pátrača objavila. Stvárnil ju populárny herec a režisér István Bujtor alias Bud Spencer maďarskej kinematografie a zapísal sa tak do dejín. Jeho Csöpi odvtedy vyriešil viacero záhadných detektívnych prípadov. A svojim divákom v celej svojej kráse pripomínal to, čo – ako sa spieva aj v dávnej pesničke – znamená pre Maďara Balaton. More.

Záhradný trh Liliom v dedinke Káptalantóti pri Balatone býva každú nedeľu. Radosť nakupovať.

FOTO – LILIOM PIAC

Balaton v číslach
  • Dĺžka: 77 km
  • Šírka: 14 km
  • Obvod: 197 km
  • Rozloha: 592 km2
  • Priemerná hĺbka: 3,2 m
  • Maximálna hĺbka: 12,2 m
  • Objem vody: 1800 miliónov m3

Na najkrajšej plachetnici

Plachtenie bolo pre dnes už nebohého režiséra Istvána Bujtora veľkým koníčkom aj v súkromí, v tejto disciplíne to dokonca dotiahol na šesťnásobného majstra Maďarska. Jeho drevenú jachtu postavili ešte v roku 1936 a dodnes je na Balatone jednou z najkrajších a najväčších. Párkrát sa na jej palube ocitla aj telocvikárka a divadelná kritička Lilla Proicsová.

„Bolo to ešte v osemdesiatych rokoch, keď režisér žil a nakrúcal pri stredisku Balatonszemes na južnom pobreží jazera. Môj bratranec robieval štatistu v jeho filmoch a boli kamaráti. Vždy to bol obrovský zážitok,“ hovorí.

S Lillou sa stretávame na severnom pobreží jazera na polostrove Tihany. Docestovala sem z neďalekého Révfülöpu, odkiaľ do známeho turistického centra pravidelne premáva trajekt.

Celé detstvo prežila len o niekoľko kilometrov ďalej, v dedinke Balatonlelle, kde dodnes chodí za mamou do rodičovského domu. Tu, na južnej strane, vyrástol aj jej manžel, ich deti tu trávia každé leto u starých rodičov. Obe – starší syn aj mladšia dcéra - sú vodní pólisti, súťažili dokonca v preplávaní Balatonu. K veľkému jazeru sa viažu spomienky mnohých generácií z jej rodiny.

Lákavé povinné čítanie

„Starí rodičia kedysi podnikali v krajčírstve, kým im nezhabali majetok. Pochádzali z dedinky Somogyvár, vzdialenej asi dvadsať kilometrov. Otec často spomínal, že keď bývalo daždivejšie počasie, voda stúpla až do močaristého zálivu, ktorým sa loďkou dalo preplaviť až na otvorenú vodnú plochu. Práve to je miesto, kde sa odohráva aj príbeh z mládežníckej knihy Ostnatý hrad, povinné čítanie všetkých maďarských detí. Má špecifickú flóru a faunu, tvorí samostatný svet balatonskej prírody. Škoda, že takýchto zákutí už dnes pri jazere takmer niet,“ rozpráva Lilla.

V šesťdesiatych rokoch totiž jazero obložili skalami, čo klímu úplne zmenilo. Už to nie je ten močaristý vidiek, čo býval.

Otec jej však postupne ukázal mnohé iné miesta v okolí – bol lesný inžinier, mal služobného koňa, vodil ju na obhliadky revírov či na poľovačky do okolitých lesov.

gk__0646_3x_r2347_res.jpg

Bez Balatonu a rodičovského domu si leto nevieme predstaviť, hovorí Lilla Proics. Na snímke s dcérou Lili, vodnopólistkou a dobrou plavkyňou (vpravo). FOTO: Gabriel Kuchta/SME

Tábory rozparcelovali

Ako gymnazistka a výborná športovkyňa poznala v okolí Balatonu všetky basketbalové ihriská, túlala sa na bicykli, hľadala dobré pláže. Pád režimu ju zastihol na fakulte telesnej výchovy a športu, kde práve študovala. „Začala som pracovať s deťmi v športových táboroch na Balatone.

V tom období bolo takých miest veľmi veľa, rekreovali sa tu deti z Maďarska, ale aj z krajín východného bloku. „Aj v našej dedine bol tábor odborového zväzu,“ hovorí. Mnohé z maďarských detí vraj mali možnosť prísť na Balaton len vďaka tomu. Je jej ľúto, že dnes už takú možnosť nemajú. „Po zmene režimu tábory zrušili, rozparcelovali a pozemky predali. Myslím, že je to veľká škoda. Mnohé maďarské deti sa dnes k Balatonu vôbec nedostanú.“

Čo je Balaton?

Najväčšie stredoeurópske jazero. Rozprestiera sa v stredozápadnej časti Maďarska a jeho najbližší bod je od hlavného mesta vzdialený len necelých sto kilometrov. Názov vraj pôvodne pochádza zo slovenského slova blato, preto sa aj volá Blatenské jazero. Jeho najväčším prítokom je rieka Zala. Na mnohých miestach je voda plytká, ľahko sa zohreje aj na 30 stupňov.

Málo vetra, veľa plachtenia

Nedostupnosť platí najmä pre typické plachtenie. Aj Lilla si po škole urobila kapitánske skúšky. S rodinou si občas prenajímali plachetnicu a chodievali na pár dní na vodu, no už niekoľko rokov si to nemôžu dovoliť.

Byť členom jachtového klubu je vraj skôr snobskou záležitosťou, hoci napríklad v jednom z najväčších stredísk, v Balatonfürede jachty aj priamo vyrábajú. A ak malé plachetnice vlastnia domáci obyvatelia balatonských mestečiek, držia sa skôr oddelene, v malých prístavoch.

„Pravidelne tu mávame súťaž v plachtení krížom cez Balaton, takzvanú modrú stuhu. Pravdou však je, že veľa vetra tu nie je. Málokedy je na plachtenie optimálne počasie. Oveľa lepšie je surfovanie,“ tvrdí Lilla.

Ľudia vraj hovoria, že na viacerých miestach sa nedá plachtiť vôbec, lebo lode uviaznu na plytčine.

Pohľad z opátstva v Tihányi. FOTO SME - GABRIEL KUCHTA

Šťastie a dobrí známi

Severné a južné pobrežie Balatonu sa odjakživa výrazne líšilo societou. Kým tá južná, vzdialenejšia od hlavného mesta, bola viac ľudová a patrila skôr chudobnejším, severnú osídľovali viac mestskí ľudia – lekári, umelci či univerzitní profesori.

K vode sa síce ani za socializmu nedostal každý, no o deti bolo postarané – za dobré známky tu mohli tráviť leto organizovane ako vzorní pionieri.

Za posledných 25 rokov sa jazero a jeho okolie viditeľne pretvorili. Mnohé veci sa zmenili k lepšiemu – voda je čistejšia, už do nej nevytekajú splašky ako kedysi, výrazne ožil turistický ruch, vybudovali sa letoviská s kvalitnými službami, na dovolenky sem začali cestovať aj ľudia zo západnej Európy.

Keď sa však povie Balaton, mnohí Maďari sa podľa Lilly Proicsovej môžu dnes cítiť frustrovanejší ako v minulosti. Ak nemajú šťastie alebo dobrých známych, pobyt pri svojom mori si nemôžu dovoliť.

Lilla s rodinou roky cestuje na lyže do slovenských hôr – na Chopok, na Donovaly či do Liptovského Mikuláša. Takú zmenu v turizme, aká nastala pri Balatone, však u nás necíti.

„Som jednou z tých, čo majú šťastie, že pri Balatone vyrastali a majú sa tam kam vracať. Leto bez neho si neviem predstaviť.“

Balatonfüred, kolíska prekladateľov

Do Balatonfüredu najväčšieho letoviska na severnom pobreží Balatonu – je z Tihanyu len pár kilometrov. Najväčšie letovisko na severnom pobreží lemuje takzvaná Balatonská horná zem, kopce Bakonyu a Badacsonu, svetoznámych vínnych oblastí.

Už oddávna je aj obľúbeným miestom umelcov. Prichádzali sem navštíviť napríklad jedného zo svojich priateľov, spisovateľa Gábora Liptáka. Žil vo svojej vile spolu s manželkou a celých štyridsať rokov usporadúval spoločenské či tvorivé stretnutia. Pravidelne viedol literárny salón. Po smrti vilu plnú umeleckých predmetov zanechal Zväzu umelcov s podmienkou, aby sa využívala na literárne účely. Pred pätnástimi rokmi z nej spisovateľ Péter Rácz urobil prekladateľský dom. Môžu sa v ňom schádzať prekladatelia z celého sveta, ktorí pracujú na prekladoch krásnej literatúry z maďarčiny. Aj vďaka tomu tu bohatý výtvarný, hudobný aj literárny život vládne dodnes.

FOTO SME - GABRIEL KUCHTA

Tihanyské opátstvo

Polostrov Tihany je očarujúce miesto s malebnými uličkami a krásnymi výhľadmi na vodu. Stojí tu známe opátstvo, jedna z najvzácnejších maďarských pamiatok. Dal ho postaviť kráľ András I. v roku 1055 a aj ho tu pochovali. Zakladajúca listina opátstva je najstarším zachovaným dokumentom v krajine.

(ea)

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Čítajte ďalej

Vydajte sa do oblasti s rozprávkovým nádychom, kde sú príbehy vytesané do kameňa.


Dovolenka v hoteli pre dospelých je zárukou pokoja, kvalitných služieb a jedla.


Vodojemy s inštaláciou

Jedna z nich je jedinečnou raritou pevninskej Európy.


Maroš Puček
Tádž Mahal v Indii

Pripravte sa na dobrodružstvo, ktoré siaha ďaleko za hranicu všednosti.


Nový Hofburg na námestí Heldenplatz

Prezriete si jednu z najväčších etnografických zbierok sveta, ale aj cisárske brnenia a hudobné nástroje slávnych majstrov.


Maroš Puček
SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Minúta Video
SkryťZatvoriť reklamu