SME

UFO nad Bulharskom je ako Titanic

Ohromujúci monument Buzludža bol pýchou bulharských komunistov, teraz dobýja internet.

[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/7/56/5663537/5663537.jpeg?rev=2" author="" longread-pos="full"]Slávna minulosť. Do sály sa zmestilo osemsto ľudí. [/content]

TEXT: Marián Szűcs, FOTO: Ján Krošlák a Archív SME

Keď sa na tú stavbu pozeráte, len sa čudujete. Je to naozaj alebo sa vám iba sníva? Ako mohlo niekomu napadnúť postaviť niečo takéto?

Akoby na vrchole kopca pristálo obrovské UFO.

Monument na hore Buzludža bol kedysi pýchou bulharských komunistov. Vodili sem zahraničné návštevy, konali sa tu dôležité rokovania, zasadnutia strany, slávnosti.

Od pádu komunizmu však chátra a dnes je z neho ruina.

Dolu pod kopcom práve počuť z monumentu ženský spev. Na vzdialenosť niekoľkých stoviek metrov. Hlavná sála Buzludže má stále skvelú akustiku, a keďže okná sú už dávno vybité, zvuk sa zvnútra rozlieha do diaľky.

Prečo práve tu?

Buzludža stojí v pohorí Stará planina na sever od mesta Kazanlak. Odbočku nemôžete minúť, stojí na nej obrovská socha Dimitara Blagoeva, zakladateľa ľavicového hnutia v Bulharsku.

Nasleduje asi pätnásťkilometrová cesta cez lesy, z úplnej roviny až do výšky viac ako 1400 metrov nad morom. Chvíľami váhate, či idete správne, lebo pre stromy nič nevidno. Ale potom sa pred vami zrazu vynorí v plnej paráde.

Ohromný lietajúci tanier a vedľa neho vysoká veža s červenou hviezdou na vrchu.

Všade naokolo sú krásne hory, takmer bez stôp po civilizácii. Monument do krajiny vôbec nezapadá. Bije do očí. Prečo ho postavili práve tu?

Na kopci Buzludža zorganizoval Blagoev v roku 1891 tajné stretnutie ľavičiarov, ktorého výsledkom bol vznik sociálnodemokratickej strany. Z tej sa neskôr stala komunistická. V týchto horách navyše Bulhari bojovali o nezávislosť od Turkov, počas druhej svetovej vojny sa tu zase postavili proti fašistom.

Preto sa vedenie Bulharskej komunistickej strany rozhodlo umiestniť monument práve sem. Výstavba sa začala v roku 1974 a stála 14 miliónov leva.unnamed--1-_res.jpg

Ohromný lietajúci tanier a vedľa neho vysoká veža s červenou hviezdou na vrchu.

Ozvena pod kosákom

Na slávnostnom otvorení v auguste 1981 bol aj Nikolaj Mirčev. „Pracoval som vtedy ako novinár v lokálnych novinách. K monumentu sme prišli už deň pred otvorením, rozložili sme si stany, večer mala byť vojenská prehliadka. Žiaľ, nekonala sa, lebo sa spustil lejak a všetko bolo pod vodou,“ spomína si na udalosti spred vyše tridsiatich rokov.

„Pred úsvitom prestalo pršať, tak sme založili ohne, aby sme si osušili šaty. Na druhý deň bolo slnečno, na ceremónii odzneli príhovory, hymna, strihala sa páska. Čakali sme, že po politikoch a zahraničných hosťoch sa dostaneme dovnútra aj my ostatní, ale poslali nás preč. Boli sme nešťastní,“ opisuje Mirčev, ktorý pochádza z mesta Dobrič.

Na zariadení interiéru sa podieľali desiatky architektov, umelcov, výtvarníkov. Okrúhle auditórium bolo vykladané bielym mramorom, steny lemovali mozaiky bulharských i sovietskych komunistických predákov. V budove nie je žiadny stĺp a na dobových fotografiách pôsobí interiér impozantne.

Do hlavnej sály s priemerom 42 metrov sa zmestilo 800 ľudí. Uprostred na strope je veľký kosák s kladivom a okolo nápis – Proletári všetkých krajín, spojte sa.

Sála má skvelú akustiku ešte aj dnes, hoci budova je už zničená a strecha deravá. Ak sa postavíte doprostred pod kosák s kladivom, váš hlas znie, ako by ste hovorili do mikrofónu.

Zničený ako Bulharsko

[content type="citation"]Predstavovala som si všetkých tých ľudí v oblekoch, ako sa bavia, popíjajú alkohol, vedú tajné debaty o politike. Bolo to ako vstúpiť na komunistický Titanic.[/content]Mirčev si vnútro pamätníka pozrel až o dva roky neskôr. „Bolo to pôsobivé,“ priznáva. Tretíkrát bol v Buzludži v roku 1989. Už aj s dcérkou Tatianou. O pár mesiacov neskôr padol režim Todora Živkova, ktorý krajine vládol 35 rokov. Odvtedy začal pamätník chátrať.

Pred dvoma týždňami sa Mirčev vybral na Buzludžu opäť. Po 26 rokoch. Spoločnosť mu robila znova Tatiana a jej priateľ zo Švédska.

„Chcel som vidieť, v akom stave je teraz,“ vysvetľuje 61-ročný Mirčev. Pri pohľade na zničenú budovu si len povzdychne.

„Presne to odráža stav mojej krajiny – je zničená politicky, ekonomicky aj duchovne. Každá strana za posledných 25 rokov Bulharsko okráda. Demokracia by nemala byť postavená na kupovaní hlasov, krádežiach a korupcii na najvyššej úrovni. Som si istý, že dnes je strach z vlády oveľa väčší než v roku 1989,“ rozoberá.

„Nádeje ľudí, že v Bulharsku môže byť demokracia, boli za 25 rokov zničené. To je aj dôvod, prečo žije viac ako dva milióny Bulharov v zahraničí. V krajine sa narodí menej detí než bulharským rodinám v cudzine,“ tvrdí Mirčev.

Vstup? Malá čierna diera

Jeho dcéra Tatiana má 31 a z predchádzajúcej návštevy Buzludže ani z obdobia komunizmu si toho veľa nepamätá.

„Ale spomínam si na krízu, ktorá prišla potom. Museli sme stáť v radoch na chlieb, ktorý bol na prídel, za kupóny,“ opisuje. Od osemnástich žije v zahraničí, momentálne vo Švédsku. Do Bulharska chodí dvakrát do roka, pozrieť rodinu a užiť si pekné počasie.

Buzludža na ňu zapôsobila ako tajné rituálne miesto nejakej sekty, v mysli sa jej vybavili scény z Kubrickovho filmu Eyes Wide Shut.

„Keď som kráčala cez zničené toalety, kuchyňu a jedáleň, predstavovala som si všetkých tých ľudí v oblekoch, ako sa bavia, popíjajú alkohol, vedú tajné debaty o politike,“ hovorí Tatiana.

„Bolo to ako vstúpiť na komunistický Titanic,“ prirovnáva.

Buzludža je oficiálne uzatvorená, vchod je zabezpečený mohutnými mrežami. Jediný spôsob, ako sa dostať dnu, je malá diera na pravej strane stavby. Ľahko ju prehliadnete. Vstup to nie je veľmi príjemný, treba si dať pozor na trčiace oceľové tyče, ale iná cesta nie je.2-x-ufo3_r9800_res.jpg

Nikdy nezabudni na svoju minulosť.

Nikdy nezabudni

Uprostred leta bývajú v Buzludži oslavy, ktoré organizuje Bulharská socialistická strana. Chodí na ne až 40-tisíc ľudí, spieva sa hymna aj Internacionála.

„Pre tých ľudí je pamätník stále bolestivou spomienkou na minulosť. Pre mňa je to teraz pamätník ľahostajnosti všetkých vlád tejto krajiny od roku 1989. Buzludža mala byť zachovaná, lebo je súčasťou našej histórie. Svetu sme ukázali, ako sa nemá zaobchádzať s pamätníkmi,“ tvrdí Mirčev.

Jestvujú síce iniciatívy za zachovanie a obnovu monumentu, ale to je nateraz všetko. Žiadne konkrétne kroky na jeho záchranu sa nerobia. Nie sú na to peniaze.

„Je lepšie spraviť drahú obnovu, ako stavbu za ešte viac peňazí zbúrať,“ myslí si Mirčev.

Napriek terajšiemu stavu je Buzludža veľkým lákadlom pre turistov, najmä z cudziny. Pravidelne sa objavuje v rebríčkoch najkrajších opustených budov na svete, jej fotiek je plný internet.

„Aj môj švédsky priateľ bol z Buzludže ohromený. Myslím si však, že je to zaujímavejšie pre ľudí, ktorí nikdy neokúsili päsť komunizmu, len o nej čítali,“ hovorí Tatiana.

Nad vstupnými dverami pamätníka stál kedysi červený, rukou načmáraný nápis – Forget your past. Zabudni na svoju minulosť. Nedávno ho ktosi premaľoval a doplnil slovo Never.

Nikdy nezabudni na svoju minulosť.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Bol vedúci športového spravodajstva v denníku SME. V minulosti bol reportérom športového oddelenia v denníku Pravda a šéfredaktorom magazínu o behaní RUN. Spolu s bývalým hokejistom Borisom Valábikom je spoluautorom knihy Volali ma bitkár.

Čítajte ďalej

Vydajte sa do oblasti s rozprávkovým nádychom, kde sú príbehy vytesané do kameňa.


Dovolenka v hoteli pre dospelých je zárukou pokoja, kvalitných služieb a jedla.


Vodojemy s inštaláciou

Jedna z nich je jedinečnou raritou pevninskej Európy.


Maroš Puček
Tádž Mahal v Indii

Pripravte sa na dobrodružstvo, ktoré siaha ďaleko za hranicu všednosti.


Nový Hofburg na námestí Heldenplatz

Prezriete si jednu z najväčších etnografických zbierok sveta, ale aj cisárske brnenia a hudobné nástroje slávnych majstrov.


Maroš Puček
SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Minúta Video
SkryťZatvoriť reklamu