SME

Prosiecku dolinu si obľúbili turisti i filmári

Prosiecku dolinu si obľúbili turisti i filmári

Pavol Andaházy vybudoval v okolí Prosieka štyri turistické chodníky a neúspešne hľadal podzemné chodby.

TEXT: Tatiana Uličná

V srdci Chočských vrchov sa ukrýva jedna z najkrajších dolín na Slovensku – Prosiecka dolina.

Viac ako triapolkilometrové údolie sa začína v blízkosti podhorskej obce Prosiek a končí sa na horských lúkach Svoradu. Dolinu lemovanú potokom Prosiečanka tvoria vápence a dolomity podobne ako celé Chočské vrchy. Práve vďaka Prosiečanke získala typický krasový vzhľad.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Prosiecku dolinu si obľúbili nielen domáci i zahraniční turisti, ale aj filmári. Svoj prechodný domov tu našli Nevesta hôľ, Sokoliar Tomáš či Perinbaba. Po minuloročnej povodni a kalamite dobrovoľníci z obce opravili turistický chodník vedúci cez dolinu. S novým chodníkom sa naplno rozbehla aj turistická sezóna.

Otec Prosieckej doliny

[content type="citation"]Miestni Andaházyho udali ako kolaboranta partizánom. Tí ho zajali, mučili a nakoniec zastrelili.[/content]Krásy Prosieckej doliny ponúkol na obdiv širšej verejnosti ešte pred 2. svetovou vojnou Pavol Andaházy, ktorý v okolí Prosieka vybudoval štyri turistické chodníky. Prvý, z Prosieckej doliny na planinu Svorad, sa zachoval dodnes. Hoci Andaházyho srdce patrilo najmä botanike a geológii, jeho najväčším snom bolo objaviť prosiecky jaskynný systém. Ten sa mu nesplnil, no v jeho šľapajach pokračujú mladí nadšenci, ktorým sa zatiaľ podarilo objaviť 1,5 kilometra podzemných chodieb.

Andaházy bol v dedine obľúbený. Okrem lásky k Prosieckej doline pomáhal ako zverolekár miestnym gazdom, založil ochotnícke divadlo a pracoval aj ako zubár. Plynule hovoril po nemecky a maďarsky, čo sa mu možno stalo osudným. Miestni ho ako kolaboranta udali partizánom, ktorí sa v tom čase v Prosieku ukrývali. Tí ho zajali, mučili a nakoniec zastrelili. Pochovaný je na prosieckom cintoríne. Z jeho života sa zachovali len denníky, v ktorých opisuje svoje objavy a turistické výpravy. V súčasnosti sú uložené v Slovenskom múzeu ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši.

Po asfaltke do prírody

Do Prosieckej doliny sa dá dostať pomerne ľahko. Najjednoduchšia je pravdepodobne cesta autom z Liptovského Mikuláša smerom na Ružomberok po starej ceste okolo Liptovskej Mary. Záchytným bodom je parkovisko na konci dediny. Neďaleko sa nachádzajú lavičky a bufet, v ktorom sa návštevníci môžu posilniť pred niekoľkohodinovou túrou. Kúsok od parkoviska miestni postavili sochu svätému Svoradovi, po ktorom je pomenovaná aj planina na vrchu doliny. Práve pri pamätníku sa oficiálne začína turistická výprava.

Popri informačných tabuliach sa dá prejsť prašnou cestou až pod dolinu, kde sa turistom naskytne nádherný pohľad na okolitú krajinu. Vpravo sa nachádza mohutný kopec Jóbova lúka, ktorý rozdeľuje Prosiecku a Kvačiansku dolinu. Hoci si väčšina z nás pri slove lúka predstaví trávnatú čistinku, pri výstupe na Jóbovu lúku sa zadýcha aj ostrieľaný turista. Na opačnej strane vidieť o niečo menší vrch Hrádok, na ktorom kedysi stál drevený hrad. Archeologické nálezy potvrdili, že ide o jediné slovanské hradisko na Liptove z 9. storočia. Medzi kopcami sa už črtá zalesnený zárez, ktorý slúži ako vchod do jednej z najkrajších dolín na Slovensku.

Pavol Andaházy vybudoval v okolí Prosieka štyri turistické chodníky, jeho najväčší sen - objaviť podzemné chodby - sa mu nesplnil. Foto: Archív - Ivan Trnovský.

Z najužšieho miesta k vodopádu

Hoci je to len začiatok cesty, návštevníkom sa už v diaľke mihajú prvé skalnaté bralá. Lesa postupne ubúda a zosilnieva hukot potoka Prosiečanka. Popod nohy tečú malé potôčiky vody. Tie po dažďoch vyvierajú z okolitých skál a dier. Kúsok odtiaľ sa nachádza jaskyňa O3 nazývaná aj Prosiecka jaskyňa, v ktorej takmer pred sto rokmi kopal aj Pavol Andaházy.

Za nenápadným vchodom do jaskyne na návštevníkov čaká asi najpôsobivejší úkaz celej doliny - Vráta. Ide o mohutné bralá preseknuté potokom. Úzkymi bralami možno prejsť pomocou drevených lávok, ktoré vedú ponad vodu. Za pomoci železných lán a kramlí sa dá ľahko prejsť najnáročnejší úsek, za ktorým na návštevníkov čaká lesná čistinka. Tu nemožno prehliadnuť dve veľké vyvieračky, z ktorých pramení potok. Za nimi mizne, ostáva po ňom len suché koryto plné premytých okruhliakov. Zvyšok trasy možno prejsť po suchom koryte.

Skaly, ale aj chutná fazuľovica

Po takmer hodinovej chôdzi sa dostávame na lúku, na ktorej si možno oddýchnuť. Tu sa cesta rozdvojuje. Vpravo sa nachádza slepý chodník, ktorý turistov zavedie až k Prosieckemu vodopádu. Hoci jedna z Andaházyho pôvodných ciest pokračovala až nad vodopád, dnes je zarastená a neprístupná. Po desaťminútovej zachádzke sa možno vrátiť na hlavný chodník, ktorý vedie k ďalším mohutným vápencovo-dolomitickým bralám. Tie treba zdolať pomocou dvoch rebríkov, ktoré by mali zvládnuť aj starší či najmenší návštevníci.

V minulosti ponad dolinu viedol most, ktorý umožňoval miestnym gazdom zvážanie sena zo svoradských lúk. Dnes po ňom zostali len pokrútené šíny, ktoré slúžili ako základ cesty. Ľudia ich prichytili o skaly a vybudovali na nich drevenú cestu. Čaro Prosieckej doliny nespočíva len v mohutných skalách, ale aj v jedinečnej flóre. Pre okolie Chočských vrchov je typický plesnivec alpínsky, horec clusiov alebo poniklec slovenský.

Za rebríkmi vychádzame na planinu Svorad. Cez trávnaté lúky možno prejsť na Veľké Borové alebo si odbehnúť na veľké Jóbske prepadlisko. V ňom sa stráca všetka voda z okolia a vyviera až na začiatku Prosieckej doliny. Ak ste po ceste vyhladli, určite zavítajte do koliby pri vstupe do Borovianskej doliny. Naservírujú vám výbornú fazuľovú polievku.

Takto posilnení sa môžete vydať bývalou asfaltovou cestou, ktorou sa dá prejsť popri Ráztockom vodopáde až ku mlynom na Oblazoch. Tie obývajú ochranári, ktorí sa o ne starajú. Na jar, keď je potok väčší, využívajú aj mlynicu, ktorá bola v minulosti pripojená na pílu. Dnes sa využíva na výrobu elektrickej energie. Ak máte ešte dosť síl, pokračujte Kvačianskou dolinou popri Jánošíkovej hlave až do jej ústia. Tam môžete odbočiť doprava smerom na Dlholúcku dolinu, popri ktorej prejdete späť na parkovisko do Prosieka.

Autor: Tatiana Uličná

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Čítajte ďalej

Vydajte sa do oblasti s rozprávkovým nádychom, kde sú príbehy vytesané do kameňa.


Dovolenka v hoteli pre dospelých je zárukou pokoja, kvalitných služieb a jedla.


Vodojemy s inštaláciou

Jedna z nich je jedinečnou raritou pevninskej Európy.


Maroš Puček
Tádž Mahal v Indii

Pripravte sa na dobrodružstvo, ktoré siaha ďaleko za hranicu všednosti.


Nový Hofburg na námestí Heldenplatz

Prezriete si jednu z najväčších etnografických zbierok sveta, ale aj cisárske brnenia a hudobné nástroje slávnych majstrov.


Maroš Puček
SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Minúta Video
SkryťZatvoriť reklamu