Banská Štiavnica – to nie sú len stredoveké domy na Trojičnom námestí, banícke domčeky roztrúsené po kopcoch v okolí či povestné tajchy, ale predovšetkým obdivuhodné podzemné priestory a unikátne banícke technické pamiatky celej krajinnej oblasti.
„Skupinka fotografov začala dokumentovať tento zanikajúci svet. Chcela ukázať verejnosti, vďaka čomu bol banskoštiavnický región zapísaný presne pred dvadsiatimi rokmi na listinu UNESCO,“ vysvetľuje jeden z nich, Lubomír Lužina, ktorý sa venuje štiavnickému podzemiu aj ako pracovník miestneho banského múzea.
Fotky z opustených baní v oblasti Banskej Hodruše vznikli spontánne v priebehu posledných štyroch rokov.
Aktivity fotografov začal neskôr koordinovať Richard Kaňa, vtedajší riaditeľ poslednej zlatej bane v tomto regióne, vášnivý montanista a propagátor baníckeho umenia.
Pred dvomi rokmi sa ukázali na fotografickej výstave, tento rok sa z nich podarilo vydať knihu Hodrušské hlbiny.
Bane
V baniach v okolí Banskej Štiavnice sa vykonávala banská činnosť od dávnych čias, prakticky až do konca 20. storočia.
Prvá písomná zmienka o Štiavnici, ktorá hovorí o fungujúcom banskom meste s murovanými kostolmi, je ešte z roku 1235.
„Chýbajú akékoľvek dôkazy, ale podľa rôznych indícií usudzujeme, že tu ťažili Kelti a možno aj Rimania,“ vysvetľuje Lubomír Lužina.
