SME

Ako dlho ešte vydrží Kuba?

Pred rokom ´89 sa u nás stáli rady na pomaranče, na Kube sa stoja ešte aj dnes, a nielen na ne

Realita každého dňa. Rady na základné potraviny sú na Kube každých pár metrov.Realita každého dňa. Rady na základné potraviny sú na Kube každých pár metrov. (Zdroj: Magdaléna Vaculčiaková)

.

Takmer žiadna detská podvýživa, takmer sto percent detí zapísaných na základných školách, len necelých päť percent obyvateľov žijúcich pod hranicou chudoby. Kuba je rozvojovou krajinou, ktorá podľa štatistík vykazuje štandardnú životnú úroveň svojich obyvateľov.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Bilbordy pred nemocnicou hlásia, že život jedného človeka je dôležitejší ako bohatstvo všetkých najbohatších ľudí sveta.

Samozrejme, pokiaľ nejde o politických väzňov, ktorí sú ponechaní napospas zdravotným problémom, alebo vzdelávacie centrá, ktorých aktivisti nemohli počas tohtoročnej návštevy pápeža vyjsť z domu – pretože policajti boli všade.

SkryťVypnúť reklamu

Hoci čísla OSN sú optimistické, realita je krutá. Kubánsky komunizmus je v otázkach občianskych a politických slobôd veľmi podobný tomu nášmu spred roku ´89, s tým rozdielom, že u nás sa stáli rady na dovozové banány, na Kube sa stoja aj na chlieb.

Stará mama – šťastná vo Varadere

Už pri prvej prechádzke je jasné, čo je hlavná náplň všetkých dní Kubáncov. Na každých pár metroch stojí rad ľudí, ktorí čakajú na rožky, vajíčka, telefónne karty či pred zmenárňou, aby si mohli zameniť kubánske národné pesos na konvertibilné.

V krajine fungujú dve meny – jedna pre miestnych, druhá pre turistov a pre tých, ktorí majú na to, aby nakupovali v jednom z miestnych obchodov na oblečenie značky Rifle.

Chcete si nechať vyprať u domácich vo východnom mestečku Holguín? Choďte najprv kúpiť prášok na pranie. V štyroch obchodoch znela tá istá odpoveď – nemáme. „Moja milá, prach na pranie už nie je od minulého týždňa,“ hovorí domáca, vdova, ktorá žije vo veľkom dome s najstarším synom a jeho rodinou. Jednu izbu prenajímajú turistom.

SkryťVypnúť reklamu

„V tejto krajine nie je ničoho dosť. Ale my už to nezmeníme, to už musí len ďalšia generácia,“ zhodnotí a rozrozpráva sa o rodinnej dovolenke.

„Išli sme najprv na úplný východ krajiny a potom na západ. Požičali sme si auto, boli sme aj na pláži vo Varadere,“ spomína s iskrou v očiach.

„Ale bolo to pridrahé,“ sklopí zrak. „Život tu je veľmi ťažký. Chceme predať dom a presťahovať sa do Havany,“ vykresľuje svoje plány. Len nedávno Raúl Castro povolil predaj domov. Vo všetkých menších mestách míňam domy s ceduľami, že sa predávajú. Ľudia chcú menšie alebo sa presťahovať do bytov. A za peniaze, ktoré ušetria, si chcú splniť sen – ísť na dovolenku vo Varadere.

kubaa.jpg

Z áut opadáva hrdza, ale kým idú, nie je čo riešiť. - FOTO: AUTORKA

Turista – sen kubánskeho režimu

Rovnaký sen majú státisíce Kanaďanov či Európanov, ktorí každoročne navštívia Kubu, aby si vychutnali jej silné slnko, biely piesok na plážach alebo sa naučili tancovať salsu. Podľa spravodajskej agentúry Prensa Latina navštívilo len v prvom polroku 2012 ostrov viac ako 1,6- milióna turistov. Podľa kubánskeho ministerstva turizmu to krajine v minulom roku vynieslo takmer dve miliardy eur.

SkryťVypnúť reklamu

Pritom krátko po revolúcii v roku 1959 bol turizmus potlačený do úzadia pre americké embargo a preto, že nezapadal do koncepcie ekonomického rozvoja ostrova Fidela Castra. V 90. rokoch sa situácia zmenila a na základe Kubánskej ekonomickej rezolúcie z roku 1997 je turizmus jedným z hlavných zdrojov príjmu, ktorý financuje ďalšie dôležité aktivity režimu.

Štátne vlastníctvo pritom turistovi nedáva na výber medzi podporou miestnych ľudí a priamou podporou štátu. Môžete si kúpiť čerstvo skaramelizovaný cukrík od manželského páru pred ich domom a nechať im tak niekoľko pesos. Ale spať musíte len v zariadeniach, ktoré majú licenciu – buď ako tzv. casas particulares, v ktorých vám Kubánci ponúknu ubytovanie u seba doma, alebo v štátnych hoteloch.

SkryťVypnúť reklamu

Kubánci sa radi podelia s turistami o svoje trápenia s režimom. Tí vzdelanejší však vnímajú čoraz viditeľnejší dôsledok turizmu, ktorým je prostitúcia. Zúfalé Kubánky všetkých vekových kategórií trávia voľné i pracovné chvíle s mužmi zo Západu.

kubaaa.jpg

Čerstvý karamelový cukrík si môžete kúpiť priamo pred domom jeho „výrobcu“. - FOTO: AUTORKA

Rodrigo – mladý učiteľ z ostrova ticha

Ukážkový príklad sexuálneho turizmu nachádzam v alternatívnom bare El cambio v ďalšom z východných mestečiek Camagüey. Dvaja nemeckí penzisti pozývajú vyfintené Kubánky na jedno mojito za druhým, aby si ich následne pyšne odviedli. Dávam sa do reči s dvomi černošskými mladíkmi a dozvedám sa, že na Kube sa o niektorých veciach vôbec nehovorí.

A o iných sa zase hovorí neprestajne. Americké embargo je témou číslo jeden. Oproti tomu peripetie každodenného života, ktoré zahliadnete na prvý pohľad na ulici, sú tabu.

SkryťVypnúť reklamu

Rodrigo nedávno dokončil univerzitu v Camagüey. Je učiteľom na základnej škole a večer si privyrába ako čašník.

„Keď skončíte vysokú školu a začnete pracovať, prvé dva roky dostávate minimálny plat, pretože časť ide štátu. To preto, že školné sa neplatí,“ vysvetľuje koncept vysokého školstva zadarmo. Je však šťastný, že má prácu, pretože nie každý si nejaké zamestnanie nájde. A odísť do Havany? „To nejde, je veľmi ťažké nájsť si podnájom. Kúpiť si dom je nemožné,“ objasňuje mladý Kubánec.

„Každý sa snaží robiť, čo môže. Lekári? Tí nielen zachraňujú život, ale zároveň v ordinácii predávajú ovocné šťavy, aby vyžili. Lenže nahlas to kritizovať nemôžete, o tomto sa nehovorí. Vieš, žijeme na ostrove ticha,“ hovorí mi šepkajúc.

Gustavo – spokojný predajca propagandy

Tých, ktorí sa snažia o dôstojný život v ekonomickej katastrofe, je neúrekom. Aj v uličkách Starej Havany, ktoré miestami pôsobia ako squatt. V istom bode sa zbiehajú do štvorcového námestia, kde sú všetky domy zrekonštruované, vymaľované pastelovými farbami. V prízemí sú suvenírové obchodíky alebo galérie. Medzi nimi kaviareň s kávou, o akej sa píše v sprievodcoch. Iný svet.

SkryťVypnúť reklamu

Pomedzi stoly sa nenápadne pohybujú penzisti, aby ich nezbadal personál, a ponúkajú noviny – oficiálny orgán kubánskej komunistickej strany. Nezáleží na tom, či si kúpite Granmu, Trabajadores alebo Juventud Rebelde, obsah je vždy ten istý. Všetky majú hodnotu 20 miestnych pesos, ktorá však v rukách pána v dôchodkovom veku narastie v turistickej oblasti o sto percent.

„Vy si môžete dovoliť zaplatiť viac. Je to každého voľba – nemusíte si ich kupovať, keď nechcete,“ hovorí chudučký deduško. „Tiež si nesadnem do tejto kaviarne na raňajky, pretože by mi tu nechutilo,“ pousmeje sa.

Každý mesiac dostáva 85-ročný Gustavo od štátu celých šesť eur. K tomu na prídel osem vajíčok, niekoľko kíl múky a ryže, mlieko, asi pol kila fazuliek a soli. Ukazuje svoju licenciu na predávanie novín. Vyzerá na 70 rokov, nie viac.

SkryťVypnúť reklamu

„To preto, že som celý život robil účtovníka. Pracoval som v kancelárii s klímou, od ôsmej do štvrtej každý deň, žiadna náročná práca,“ priznáva s istou dávkou spokojnosti. Nesťažuje sa ani na ten súčasný. Pobozká mi ruku na rozlúčku a odchádza.

kubaaaa.jpg

Kto chce podnikať, musí mať licenciu. No málokto si ju môže dovoliť. - FOTO: AUTORKA

Reinaldo – kubánsky novinársky unikát

Pri dopravnej nehode umrel Oswaldo Paya. Významný opozičný predstaviteľ bol autorom projektu Varela, ktorý je kubánskou podobou Charty 77. Nič z tohto však v aktuálnom čísle národného kubánskeho denníka Granma nie je. Na štvrtej strane je desať riadkov o nehode na východe krajiny, pri ktorej zahynuli dvaja Kubánci. Ale o tom, kto boli – ani slovo. Šoféroval Španiel, vedľa neho sedel Švéd, ako inak – v očiach kubánskej vlády politickí aktivisti zo západného sveta – kontrarevolucionári.

SkryťVypnúť reklamu

Ak sa na Kube chcete dozvedieť, ako sa veci naozaj majú, musíte sa stretnúť so správnymi ľuďmi. Oficiálne médiá sú štátom zneužívané na propagandu, aká vládla komunikačným kanálom aj u nás pred rokom ´89.

„Pracovať v národných médiách bolo jednoduché,“ hovorí Reinaldo, ktorý má dnes 65 rokov a hrdí sa tým, že je jediným Kubáncom s titulom zo žurnalistiky, ktorý 20 rokov pôsobil v štátnych periodikách a dnes je nezávislým novinárom.

„Pracoval som v časopise, kde som uverejňoval jeden až dva články za mesiac. Cestoval som do provincií, prespával som v hoteloch, plat bol dostačujúci a nebol na mňa vyvíjaný nátlak,“ opisuje Reinaldo život spokojného novinára. „Problémom bolo iba to, že som nemohol písať, čo som chcel,“ dodáva.

Sovietska glasnosť Reinalda v roku 1988 inšpirovala k sérii článkov kritických voči kubánskemu režimu a viac už pracovať v štátnych médiách nemohol.

SkryťVypnúť reklamu

„Vtedy som to znášal ťažko, ale dnes už by som nedokázal písať to, čo moji kolegovia, alebo skôr bývalí priatelia. V kubánskych médiách vládne cenzúra, zakladajú si na detailoch. Napríklad Fidela musíte vždy osloviť comandante de jefe,“ vysvetľuje Reinaldo fakt, prečo sa o smrti Payu neobjavili žiadne správy.

Dcéra disidentov – večné označenie?

Pri represii a cenzúre, ktorá na Kube vládne, je až šokujúce, aké knihy majú v knižniciach disidenti. V odľahlej časti Havany hľadám nezávislé vzdelávacie centrum, ktoré organizuje kurzy angličtiny, keramiky, práce s počítačom, ale aj environmentálnu výchovu. Dlhodobo ich podporuje slovenská organizácia Človek v ohrození, nesiem sem techniku a najmä USB kľúče, z ktorých sa všetci na Kube tešia ako u nás deti pod vianočným stromčekom.

SkryťVypnúť reklamu

To, že som v správnom dome, poznám práve podľa veľkej drevenej knižnice s titulmi, medzi ktorými sa najčastejšie objavuje slovo „demokracia“. V kuchyni je malá žienka, ale keď začne rozprávať, je jasné, že sila jej nechýba. „Na Kube nie je nič isté, ale naše knižnice musia akceptovať, využívame ich na výučbu,“ povzdychne si a rozrozpráva sa o tom, ako nemôžu sami nakúpiť ani materiál na keramické kurzy, pretože sú sledovaní.

Kedykoľvek sa môžu zobudiť na preventívne vtrhnutia policajtmi do domu a prehľadávanie či dokonca zabavenie dokumentov.

„Pre dcéru je to náročné. Práve je v ročníku, keď sa rozhoduje, na akú strednú školu pôjde, ale náš spôsob života sa odrazil na jej známkach. Výsledky jej nestačia,“ hovorí žena smutným hlasom. V škole vedia, že rodičia reprezentujú opozíciu. Na druhej strane, vedia to aj komunistickí rodičia, a predsa mnohí svoje ratolesti posielajú do kurzov.

SkryťVypnúť reklamu

Catrina – disidentka napriek strachu

Predsa nie je komunista ako komunista. Sú tí, ktorí majú zo straníckej príslušnosti ekonomické výhody, a nie je ich málo. Potom sú tí, ktorí v taxíku nadšene vykladajú o kvalitnom vysokom školstve, pretože sú buď naozaj presvedčení, alebo zmanipulovaní.

Komunisti „naoko“ posielajú svoje deti na kurzy angličtiny, možno aj preto, aby rozumeli Američanom, keď raz ujdú do Miami. A komunistov celkom iste nájdete aj medzi podnikateľmi – pretože by inak nemuseli dostať licenciu.

Jednou z reforiem, ktoré na Kube zaviedol Raúl, bolo povolenie malého podnikania začiatkom roka 2011, ktorým chcel riešiť ekonomickú krízu. Podnikať v krajine, kde stojíte rady na základné suroviny, nie je jednoduché.

„Možnosť mať vlastný malý biznis nezachráni celú krajinu. Navyše podnikatelia platia vysoké dane. Chce to skutočné ekonomické zmeny – zaviesť mikropôžičky, súkromné vlastníctvo,“ hovorí Catrina, učiteľka ekonómie na strednej škole.

SkryťVypnúť reklamu

kubaak.jpg

Deti sa učia po anglicky. Možno aj preto, aby raz, keď ujdú do USA, rozumeli. - FOTO: AUTORKA

S nedostatkom surovín je spojený ich nákup na čiernom trhu, od pondelka sa opäť zvyšujú dovozné dane. Podnikateľská činnosť sa často deje bez licencie, mnohí si ju nemôžu dovoliť. Tí, čo si ju dovoliť môžu, podnikajú často len v okienkach, cez ktoré predávajú pizzu so syrom.

Kubánsky režim je v každom smere nepredvídateľný. „Táto časť domu bola skonfiškovaná. Mali sme tu stretnutie organizácie, keď vtrhla dovnútra polícia a zabavili ju,“ ukazuje Kubánka na kus domu, ktorý je zakrytý plechom.

V ostatnej časti nášho vlastného domu nás nechali bývať, ale musíme platiť nájom. Ak porušíme ich pravidlá, môžu nás kedykoľvek vysťahovať,“ opisuje absurdnú situáciu. Napriek tomu pôsobí vyrovnane. „Mám strach, ale nie je iná možnosť. Dali sme sa na túto cestu, musíme pokračovať.“

SkryťVypnúť reklamu

Odhodlaní pokračovať v mierumilovnom snažení o zmenu režimu sú všetci disidenti, hoci žijú v strachu. „Kým sa budú na Kube porušovať ľudské práva, kým nebude na Kube sloboda, kým tu nebude demokracia, budem bojovať, pretože to všetko náleží všetkým Kubáncom,“ povedal šéf Kubánskej patriotickej únie José García Ferrer pre dioariodecuba.com po poslednom prepustení z väzenia, kde strávil štyri dni.

Zatknutie asi 65 predstaviteľov kubánskej opozície v posledných dňoch môže byť len ďalším prejavom strachu Castrovcov z konca ich moci.

Na rozdiel od disidentov, obyvateľstvo Kuby sa zdá zúfalé zo situácie do takej miery, že rezignovalo na akúkoľvek snahu o zmenu. Zatýkacie akcie tajnej polície sa zatiaľ ukazujú ako veľmi efektívna forma prevencie protestov a demonštrácií. Ako dlho ešte? Niektorí tipujú päť rokov, iní osem, mnohí však nemajú odvahu hádať, aby neboli sklamaní.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Cestovanie

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  5. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 21 909
  2. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 17 798
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 544
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 939
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 376
  6. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 341
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 905
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 603
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Ľuboš Vodička: Zolná, kostol za hradbami
  2. Ľuboš Vodička: Slovenské hrady: Tematín
  3. Anton Kaiser: 100 rokov organizovanej turistiky III.
  4. Ladislav Kucharik: Bahrain - panské pieskovisko na zimu
  5. Michal Drotován: Singapur - mesto budúcnosti. Naozaj?
  6. Aleš Tvrdý: Ľudské povolania
  7. Ľuboš Vodička: Kam vo Viedni, keď prší? Albertina
  8. Miroslav Lisinovič: Putovanie slovenskými kalváriami - Lokca
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 236
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 652
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 451
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 9 153
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 462
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 378
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 325
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 435
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťZatvoriť reklamu