Amerika v Česku – takto nazývali za prvej republiky český Zlín, rodné mesto Tomáša Baťu. Známy podnikateľ ho zmenil na mesto parkov, typických baťovských domčekov, moderných tovární, škôl, ale aj filmových ateliérov.
Aj keď moravské mesto neskôr poznačil kolektivistický duch socializmu, Baťov vplyv tu cítiť dodnes. Český podnikateľ túžil po zelenom záhradnom meste.
„V areáli svojej továrne vysadil stromy a trávniky a podľa toho budoval celý Zlín. V meste pribudli veľké parky a každý dom mal svoju záhradu, kde bolo povolené pestovať kvety, okrasné stromy, ale žiadnu zeleninu,“ vysvetľuje Pavel Velev, ktorý dnes žije v jednom z tehlových Baťových domčekov.
Dôvod bol jednoduchý. Ľudia sa za Baťu mali tak dobre, že neboli odkázaní na pestovanie. Zeleninu si mohli kúpiť zo svojho platu.
Baťa chcel v záhradkách zeleň, nie zeleninu. FOTO: iDnes.cz
Zázrak z červenej tehly
„Baťa mal jasnú myšlienku. Chcel vybudovať mesto, kde sa bude pracovať kolektívne, ale žiť individuálne. Nijaké paneláky, ale baťovské domy so záhradkami, ktorých len v Zlíne nájdete viac ako dvetisíc.
Zamestnanci ich dostávali podľa postavenia vo firme a rodinného stavu. Mali moderné vybavenie a aj dnes v nich bývajú miestni. Všetky charakterizuje červená tehla podobná domom v Anglicku či v Amerike,“ hovorí Pavel Velev.
Išlo o jednotnú architektúru. Baťa nechal z rezných tehál, ktoré sa vyrábali priamo v Zlíne, postaviť aj svoje továrne. Tehly sa vyrábali v Zlíne a po vyťažení z hliny bol na tom mieste vybudovaný ľahkoatletický štadión.
„Bol to vizionár, ktorý chcel vychovať moderného priemyselného človeka - podnikateľa a postaviť moderné mesto. To sa mu podarilo najmä za jeho starostovania, keď nechal v Zlíne postaviť školy, veľkú nemocnicu, obchodný dom a hotel.
Jednotná architektúra dodáva Zlínu osobitý charakter. FOTO: VideoBrothers s.r.o.
Najväčšie kino v Európe
Neskôr firma založila aj filmové ateliéry, v ktorých Baťa nakrúcal reklamu na svoje produkty. Jeho kino malo 2580 miest a v tých časoch bolo najväčšie v Európe,“ dodáva Pavel Velev, riaditeľ Nadácie Tomáša Baťu, ktorá sídli v podnikateľovej vile.
Do vily, ktorú postavili s prvkami anglického štýlu, si Baťa pozýval priateľov, obchodných partnerov i osobnosti, u ktorých hľadal inšpiráciu. Neskôr ju znárodnili komunisti, ktorí z nej nenápadne vyvážali cennosti v detskom kočíku.
Za socializmu slúžila ako dom pionierov pre mladých modelárov a chemikov. Prízemie vily zrekonštruovali do pôvodného stavu a je tam Baťova pracovňa i knižnica, kde čítaval. Nechýba pergola a ani domček pre záhradníka. V noblesnej záhrade sa každý rok konajú sochárske sympóziá.
Filmári, fotografi a cestovatelia
Baťov továrenský areál už nie je tým, čím kedysi býval. Dnes ho stále tvorí komplex viac ako sto budov, v ktorých sídlia väčšie či menšie firmy. V dvoch budovách však už v decembri tohto roka pribudne Baťov inštitút s múzeom a knižnicou, kde nebude chýbať rozsiahla zbierka topánok z produkcie firmy Baťa, ale ani prvé valašské papuče a obľúbené plátenné šnurovacie baťovky.
V múzeu pribudne aj história zlínskeho filmového priemyslu a tiež fotografické spomienky dvoch dobrodruhov Zikmunda a Hanzelku aj s ich cestovateľskými zbierkami.
„Film bol pre podnikanie Baťovcov predovšetkým reklamným médiom. Aj preto sa vo filmových ateliéroch nakrúcali propagačné a neskôr aj vzdelávacie filmy,“ vysvetľuje Pavel Velev. Ateliéry sa neskôr stali centrom pre avantgardných filmárov a fotografov.
Pôsobili tu Otakar Vávra, ale aj Karel Zeman a Hermína Týrlová, ktorá na seba upozornila bábkovým Ferdom Mravcom či protifašistickým filmom Vzbura hračiek.
Dokončená hrubá stavba administratívnej "budovy 21", FOTO: 1938 Josef Vaňhara, Státní okresní archiv Zlín
Akčný šéf úraduje z výťahu
Súčasťou Baťovej ríše je aj najvyššia budova v Zlíne s výťahovou kanceláriou, ktorú miestni volajú mrakodrap.
„Slúžil ako správna budova Baťových podnikov a v tých časoch patril medzi najvyššie v Európe,“ vysvetľuje Pavel Velev. O jeho stavbu sa zaslúžil Jan Antonín, nevlastný brat Tomáša Baťu, ktorý prevzal firmu po jeho nešťastnej smrti.
Keď firma žiadala o stavebné povolenie na vybudovanie sedemnásťposchodovej budovy v meste, úrady ostali v pomykove. Predpisy pre takú vysokú stavbu vtedy neexistovali.
Jej kostru postavili v rekordnom čase za štyri mesiace a celá budova stála 8,8 milióna českých korún. Keďže má číslo 21, miestni ju nazývajú tiež Dvadsaťjednotka.
„Jej súčasťou bol aj výťah, ktorý slúžil ako pojazdná kancelária vybavená klimatizáciou, telefónom a umývadlom. Používal ju krátko šéf, ktorý jazdil do jednotlivých poschodí a konali sa v nej aj rýchle porady, aby šetril čas svojich podriadených,“ opisuje Velev.
Architekt Vladimír Karfík pred rozostavaným mrakodrapom. FOTO: SOkA Zlín.
Cintorín v prírode
Mimochodom, manažment Baťovej firmy nesídlil na najvyšších poschodiach, ale na ôsmom poschodí uprostred budovy, aby bol rovnako blízko ku všetkým zamestnancom. Mrakodrap dnes slúži ako sídlo kraja a finančného úradu.
Vnútri nájdete menšiu expozíciu pôvodného technického vybavenia budovy a tiež biografie najdôležitejších riaditeľov koncernu. Ponúka tiež skvelý výhľad na mesto.
Zaujímavý je aj Lesný cintorín. „Tomáš Baťa chcel, aby bol v Zlíne prírodný cintorín. Dokonca tam má svoj hrob. Dodnes sa na ňom pochováva,“ dodáva Pavel Velev.
Tomášovi Baťovi sa stala osudnou cesta lietadlom, ktorá sa skončila ešte na firemnom pozemku. Práve, keď počas krízy letel na otvorenie novej pobočky do Švajčiarska, havaroval aj s pilotom pre hustú hmlu v Otrokoviciach.
Článok vznikol v spolupráci s portálom volnycas.sk
Pojazdná kancelária vo výťahu. FOTO: 1938 Brunner-Dvořák, Státní okresní archiv Zlín.
Profil: Tomáš Baťa
Úspešný český podnikateľ. Úspech v podnikaní dosiahol výrobou lacnej a kvalitnej obuvi. Tomáš Baťa si však popularitu získal aj vďaka skvelej reklame.
Neorientoval sa len na zisk. Vedel, že ak bude myslieť na svojich ľudí, vrátia mu to dvojnásobne.
Baťovské domčeky dodnes tvoria značnú časť typickej zlínskej architektúry. Nových pracovníkov, ktorí získali miesto vo firme, vzdelával zážitkovou metódou v Baťovej školy práce. Baťovské ceny, ktoré sa vždy končili deviatkou, boli známe široko-ďaleko.
Dokázal čeliť hospodárskej kríze a neodradil ho ani výsmech konkurencie, keď ceny topánok znížil o polovicu. Neskrachoval, ba naopak.
Otváral ďalšie a ďalšie továrne a predajne po celom svete a rozširoval svoje podnikanie do ďalších odvetví. Zodpovedný podnikateľ vedel, čo ľudia chcú.
Slávna "Dvadsaťjednotka". FOTO: iDnes.cz
V Zlíne a jeho okolí môžete navštíviť aj tieto turisticky zaujímavé miesta
ZOO Lešná
Kúsok od Zlína môžete precestovať celý svet. V parku okolo zámku sa nachádza zoologická záhrada Zlín-Lešná, ktorá je členená podľa jednotlivých kontinentov. Zážitkom sú veľké vtáčie voliéry a expozície, v ktorých žijú viaceré druhy zvierat.
Nachádza sa tu veľa reštaurácií a miest na občerstvenie, kontaktná detská zoo s domácimi zvieratami a niekoľko ihrísk s atrakciami. Nájdete tu komentované kŕmenie zvierat, vyhliadkový vláčik, možnosť jazdenia na poníkoch či na ťave.
Zastrešený rodinný zábavný park Galaxie
Na ploche 2 500 štvorcových metrov sa nachádza množstvo atrakcií, z ktorých každá predstavuje inú planétu či galaxiu.
Za jediný deň môže návštevník uskutočniť dobrodružnú cestu vesmírom a užiť si šmykľavky, lezecké steny, nafukovacie hrady, trampolínu či motokáry a bazéniky.
Kúpeľné mesto Luhačovice
Kúpeľné hotely a vily, secesná architektúra a slávna Bruselská fontána J. Kavana, ktorú predstavili na svetovej výstave EXPO 58 v Bruseli, vytekajúce pramene liečivej vody a známej Vincentky – to všetko predstavuje kúpeľné mesto Luhačovice.
Najväčšie moravské kúpele s tradíciou kúpeľnej starostlivosti už od 17. storočia ležia v malebnom údolí Bielych Karpát.
Kúpele, známe najmä vďaka súboru kúpeľných budov a domov architekta Dušana Jurkoviča zo začiatku 20. storočia, ponúkajú krátkodobé i dlhodobé pobyty rozmanitého zamerania.
