SME

Ollantaytambo je hádanka pre archeológov

Tajomná inkská citadela Ollantaytambo v Peru ukrýva fascinujúce stavby i príbehy. Dodnes nesie meno generála, ktorý sa vzbúril pre svoju dávnu lásku.

(Zdroj: AUTORKA)

Tajomná inkská citadela Ollantaytambo v Peru ukrýva fascinujúce stavby i príbehy. Dodnes nesie meno generála, ktorý sa vzbúril pre svoju dávnu lásku.

Staré inkské mestečko Ollantaytambo na konci Posvätného údolia Inkov vytvára dojem, že sa tu cesta končí a ďalej sa ísť nedá. Koniec asfaltu a úzka hrboľatá cesta zdanlivo bez pokračovania tomu síce napovedá, je to však len zdanie.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Z tohto pôvodného inkského sídla sa dá totiž vybrať viacerými smermi, a nech si človek zvolí ktorýkoľvek, čakajú naňho jedinečné zážitky. Treba však rátať s tým, že ďalej sa nepôjde autom po pohodlnej asfaltke, ale treba hľadať iné spôsoby.

SkryťVypnúť reklamu

Citadela chrániaca cestu

Mestečko Ollantaytambo vybudovali za vlády veľkého kráľa Pachacutiho, ktorý nastúpil na trón v roku 1438 a počas svojej viac než tridsaťročnej vlády kompletne zreorganizoval inkskú spoločnosť.

Práve jeho vplyvom sa národ Inkov začal meniť z lokálneho indiánskeho kmeňa na najväčších panovníkov Južnej Ameriky pred príchodom dobyvateľov z Európy.

Pachacuti bol tiež znamenitý staviteľ: za jeho vlády sa začalo so stavbou najúžasnejších inkských sídiel, okrem iného Machu Picchu, hlavného mesta Cuzca, ale tiež Ollantaytamba, ktoré leží na ceste medzi týmito dvomi svetoznámymi pamiatkami.

Pri výbojnej dobyvačnej politike, ktorú v tomto období Inkovia presadzovali, sa Ollantaytambo stalo významným kontrolným bodom strategickej cesty vedúcej do amazonskej oblasti. Nielenže bola z miestnej citadely kontrolovaná pre potreby inkských dobyvateľov, ale osadenstvo pevnosti tiež chránilo takzvané Posvätné údolie Inkov, na konci ktorého sa táto pevnosť nachádza, a zároveň aj hlavné mesto Cuzco pred prípadnými nájazdmi kočovných kmeňov.

SkryťVypnúť reklamu

ola2.jpg

Jediné pôvodné mesto

Predtým, než človek začne skúmať cesty pokračujúce z Ollantaytamba, však za pozornosť stojí aj samotné mestečko: je to údajne jediné pôvodné inkské mesto, ktoré je obývané od obdobia svojho vzniku neprerušene až do dnešných čias. Úzke uličky, ktorými v drobných kanálikoch vedie miestny potok, vybudovali ešte starí Inkovia pred viac než päťsto rokmi, a tak je toto miesto jedinečnou ukážkou inkskej mestskej architektúry.

No Ollantaytambo je slávne tiež vďaka svojej pevnosti, ktorú v súčasnosti tvoria desiatky poľnohospodárskych terás vystavaných strmo do svahu a nad nimi sa vypínajúci nedokončený Slnečný chrám. Podľa predpokladov archeológov a historikov mal byť tento chrám najväčším v celej ríši, avšak príchod Španielov zabránil jeho dokončeniu.

SkryťVypnúť reklamu

O plánovanej veľkoleposti chrámu svedčia dokonale opracované megalitické kamene, z ktorých pradávni stavitelia chrám budovali. Šesť bezchybných obdĺžnikov z červenej žuly, z ktorých každý váži viac než šesťdesiat ton, tvorí jedinú dokončenú stenu plánovanej svätyne. Ďalšie opracované megality rovnakých veľkostí sa povaľujú všade naokolo.

Záhadná stavba

Jednou z najväčších záhad pevnosti Ollantaytambo je práve ťažba a doprava obrovských blokov kameňa určeného na stavbu chrámu. Lom, z ktorého sa tieto skaly ťažili, sa nachádza na kopci, vzdialenom od pevnosti šesť kilometrov.

Táto informácia by sama osebe ešte nebola taká prekvapujúca, keby sa tento lom nenachádzal na opačnej strane strmého údolia a za divokou dravou riekou Urubamba. Celé dielo pôsobí priam neuveriteľne: stavitelia chrámu museli najprv vyťažiť tieto mnohotonové skaly vo vzdialenom lome, kde sa zachovali rovnaké opracované kusy ako v Slnečnom chráme, bezpochyby určené na túto stavbu.

SkryťVypnúť reklamu

Až potom sa mohla začať neľahká doprava skál do pevnosti Ollantaytambo. Prvú časť presunu majú archeológovia objasnenú: kamene museli stovky robotníkov dopraviť dole do údolia, kde sa nachádza jeden z najťažších úsekov cesty – prekročenie rieky Urubamba.

Na transport týchto skál cez koryto rieky údajne odklonili dávni stavebníci jej prúd do dvoch riečisk, ktorými striedavo púšťali vodu, aby kamene vždy dopravovali suchou časťou. Už pri pohľade na samotnú rieku Urubamba je však človeku jasné, že išlo o mimoriadne ťažkú úlohu: dokázať pracovať s prúdom takej sily, ako má Urubamba, je už samo osebe mimoriadnym ľudským dielom. Za riekou sa však začínal ešte náročnejší úsek.

Archeológom dodnes nie je jasné, ako dávni stavitelia dopravili tieto obrovské bloky skál do strmého kopca až na pevnosť, ani ako následne umiestňovali tieto obrovské skaly na konečné miesto a to s presnosťou na milimetre.

SkryťVypnúť reklamu

Tieto otázky ostanú ešte asi dlho nezodpovedané. Nemými svedkami veľkolepej cesty týchto skál sú dnes už len takzvané unavené kamene, ako domorodci nazývajú skaly, ktoré boli v čase príchodu španielskych dobyvateľov práve na svojej ceste z lomu do chrámu. Ležia na rôznych miestach v údolí.

olastanica.jpg

Legenda dávnej lásky

No nielen stavby sú v Ollantaytambe fascinujúce, ale aj príbehy, ktoré sa s týmto mestečkom a pevnosťou spájajú.

Mesto aj pevnosť dostali meno po inkskom generálovi Ollantayovi, ktorý sa napriek zvyklostiam doby postavil na odpor kráľovi Pachacutimu pre lásku k jeho dcére, princeznej Cusi Collyu.

V Inkskej ríši bolo nemysliteľné, aby si kráľovu dcéru zobral za ženu niekto mimo jeho vlastnej rodiny, Ollantay sa však napriek tomu pokúsil ju získať.

SkryťVypnúť reklamu

Po neúspechu a prenasledovaní zo strany inkskej armády sa opevnil práve v citadele nesúcej v súčasnosti jeho meno, odkiaľ ho však ľsťou dostali von a odvliekli do väzenia v Cuzcu. Legenda o tejto veľkej láske sa však končí šťastne - Ollantaya oslobodili a Cusi Collyu nakoniec za ženu dostal.

Povstanie proti dobyvateľom

Menej šťastný koniec mala skutočná udalosť viažuca sa k miestnej pevnosti. Ollantaytambo bolo totiž miestom, kde sa po dobytí Inkskej ríše Španielmi pod vedením Francizca Pizarra a po neúspešnom inkskom povstaní v Cuzcu opevnili povstalci vedení Mancom.

V Ollantaytambe dokázali odporovať len rok. Keď Španieli toto povstalecké sídlo dobyli, zvyšok inkských bojovníkov sa stiahol do svojho posledného legendárneho sídla Vilcabamby v neprístupných horách. Tu pokračovalo niekoľko desiatok rokov tajné miniatúrne kráľovstvo Inkov, kým Španieli nezajali a nepopravili posledného inkského vládcu Tupaca Amaru.

SkryťVypnúť reklamu

olazena.jpg

Po cestách z Ollantaytamba

Článok však začínal spomenutím tajomných ciest, ktorými sa dá z Ollantaytamba pokračovať za ďalšími jedinečnými zážitkami. Kam teda tieto cesty vedú? Prvá z nich – tá menej vyhľadávaná, vedie po starej inkskej ceste do spomínanej amazonskej oblasti.

Turistov z celého sveta však oveľa viac zaujíma smer, ktorý odtiaľto vedie do strateného inkského mesta Machu Picchu, vzdialeného od Ollantaytamba len niečo vyše tridsať kilometrov. Za Machu Picchu sa pritom nachádzajú ešte ďalšie inkské pamiatky, ktoré sú však pre turistov len minimálne známe, a tak sa hlavný záujem zahraničných návštevníkov sústredí na slávny novodobý div sveta.

Žiadna cesta však odtiaľto na stratenú pevnosť Inkov nevedie, a tak sa smerom na Machu Picchu dá pokračovať len vlakom alebo pešo.

SkryťVypnúť reklamu

A zatiaľ čo vlakom sa človek k pevnosti dostane za necelé dve hodiny, peší pochod svetoznámou starou cestou trvá štyri dni.

Dôvodov na tento časový rozdiel je hneď niekoľko: železnička, ktorá pokračuje k stratenej pevnosti pozdĺž rieky Urubamba, totiž až po dosiahnutie konečnej stanice pod Machu Picchu neustále klesá, a to na tridsaťkilometrovej trase údajne až s osemstometrovým prevýšením.

Naproti tomu inkská cesta pre peších, ktorú vybudovali ešte dávni obyvatelia ríše pred viac než päťsto rokmi, vedie viacerými starými usadlosťami a horskými priesmykmi vo výškach až nad štyritisíc metrov, preto je pochod po nej značne náročný a musí byť rozložený na viacero dní.

Autor: Zuzana Jánošíková

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Cestovanie

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  6. Do ZWIRN OFFICE sa sťahuje špičková zubná klinika 3SDent
  7. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  8. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  1. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  2. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  3. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  6. Dobrovoľníci z MetLife vysadili nové stromy a kríky
  7. MISSia splnená. Projekt Kesselbauer ožíva spokojnými majiteľmi
  8. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 30 700
  2. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 528
  3. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 15 529
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 691
  5. McDonald's reštaurácia Košice Jazero ukončuje svoju prevádzku 10 299
  6. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 9 991
  7. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 9 692
  8. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 429
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Ľuboš Vodička: Zolná, kostol za hradbami
  2. Ľuboš Vodička: Slovenské hrady: Tematín
  3. Anton Kaiser: 100 rokov organizovanej turistiky III.
  4. Ladislav Kucharik: Bahrain - panské pieskovisko na zimu
  5. Michal Drotován: Singapur - mesto budúcnosti. Naozaj?
  6. Aleš Tvrdý: Ľudské povolania
  7. Ľuboš Vodička: Kam vo Viedni, keď prší? Albertina
  8. Miroslav Lisinovič: Putovanie slovenskými kalváriami - Lokca
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 45 357
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 468
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 346
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 12 060
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 343
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 336
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 7 812
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 416
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťZatvoriť reklamu