Prekročiť severný polárny kruh býva často lákadlom pre mnohých turistov. Na pevnine to taký problém nie je. Ak ste však na Islande, musíte sa dostať na ostrov Grímsey.
Za severným polárnym kruhom žije vo všeobecnosti veľmi málo ľudí, pretože polárna oblasť je bez stromového porastu a teplota tu málokedy aj v najteplejších mesiacoch nepresiahne desať stupňov Celzia.
Len jedna osada
Grímsey je najbližším islandským ostrovom preťatým polárnym kruhom (na snímke). Od pevniny je vzdialený len 40 kilometrov. Prvým osadníkom bol Viking Vestfjarða Grímur Sigurðsson, ktorého názov ostrov nesie (Grímsey - Grímurov ostrov). Na rozlohe päť štvorcových kilometrov v súčasnosti žije 85 obyvateľov.
Spustnutý Sandvík je jedinou osadou na juhozápadnom pobreží. Ostrovčekom prechádza len jediná cesta, ktorá vedie pozdĺž západného pobrežia od majáka, ďalej prechádza dedinou a vedie k letisku, meria tri kilometre.
Sandvík je zhlukom niekoľkých domov, ktoré sú zoskupené okolo prístavu, kam prichádzajú trajekty každý pondelok, stredu a piatok. Zabezpečujú spojenie medzi ostrovom a mestečkom Dalvík na pevnine.
Cesta loďou trvá tri hodiny a ak zvolíte tento typ dopravy, rátajte aj s možnou morskou chorobou. Na prehliadku ostrova však máte len štyri hodiny, než trajekt opustí breh.
Ak chcete spoznať ostrov dôkladne a urobiť aj niekoľko kvalitných záberov, rozhodne zostaňte cez noc. Skromné ubytovanie ponúkajú dva penzióny - Gallerí Sól a Básar.
Letisko na pomyselnej kružnici
Necelých päť minút chôdze severne od prístavu nájdete letisko. Malé vrtuľové lietadlá zabezpečujú spojenie medzi ostrovom a druhým najväčším islandským mestom Akureyri. Túto vzdialenosť lietadlo preletí za 25 minút.
V letnom období sa lieta častejšie. Jednodňové výlety ponúkajú aj najrôznejší turistickí operátori.
Mnoho cestovateľov sem prichádza najmä preto, aby prekročili pomyselnú geografickú líniu severného polárneho kruhu. Nikdy však na ostrove nestretnete davy turistov. Pri odbavovaní vám personál letiska vypíše certifikát s menom pasažiera, a dôkazom o tom, že ste skutočne prekročili polárny kruh. Pristávacia dráha už totiž patrí do polárnej oblasti. Certifikát spečatí podpisom aj kapitána letu.
Podobnú listinu si však môžete aj kúpiť v Galerii Sól (penzión a predajňa suvenírov v prístave) za symbolickú cenu.
Každý rok sa na Grímseyi 11. novembra slávi narodenie Američana a šachového majstra Daniela Willarda Fiskeho, ktorý žil v 19. storočí. Fiske, novinár a významný odborník na islandské záležitosti zanechal ostrovanom 12-tisíc amerických dolárov a dal im inštrukcie na výstavbu školy a knižnice.
Fiske však nikdy na Grímseyi nebol, poznal však reputáciu ostrovanov, o ktorých sa hovorilo, že sú najlepšími hráčmi šachu na celom Islande. Je smutné, že dnes na ostrove nehrá šachy vari nikto.
Cesta ostrovom
Ak vyrazíte od letiska, môžete sa prejsť okolo ostrova po rovine, ktorá križuje pristávaciu dráhu, potom sa radšej orientujte podľa vrcholkov útesov, pretože cestička vedúca k východnému pobrežiu sa takmer stráca v tráve, a kde útesy padajú do vôd Severného ľadového oceánu.
Mys, ktorý odtiaľ môžete zazrieť, sa volá Eyjarfótur. Ponúka vyhliadky na more aj lúky v okolí a je veľmi dobrým miestom na pozorovanie vtákov. Smerom na juh od mysu pozdĺž pobrežia cestička stúpa a prechádza Handfestuhóll, odkiaľ sa dajú vidieť Almannagjá a Handfestargjá, skalné pukliny v stene útesu.
Za zátokou Flatasker sa línia stáča na juhozápad, smeruje k majáku, ktorý stojí na juhovýchodnom výbežku. Odtiaľ postupujete pozdĺž západného pobrežia do dediny a späť do prístavu.
Morské papagáje
Na ostrove sa vyskytuje viac než 60 druhov vtákov, napríklad alky bielobradé a alky malé, ktoré sa tu zdržiavajú väčšinu roka. Na svoju existenciu upozornia výrazným zvukom. Pretože si chránia mláďatá, nevyhnete sa početným náletom na vašu hlavu, preto si určite nezabudnite vziať šiltovku.
Morské papagáje - aj tak sa hovorí vzpriameným podsaditým čierno-bielym vtákom s nezameniteľným červenooranžovým zobákom. Alka bielobradá (Fratercula artica) dorastá do výšky až 30 centimetrov a váži okolo pol kilogramu.
Alky žijú vo veľkých kolóniách pri pobrežiach a ostrovoch severnej a strednej časti Atlantického oceánu. Na Islande aj Faerských ostrovoch sa stali národným vtákom, ich obrázok vás prenasleduje na každom kroku.
V Európe alky hniezdia na pobreží juhozápadného Švédska, Nórska, Írska, Islandu a Francúzska.
V čase hniezdenia sa zdržiavajú v strednej časti Atlantického oceánu. Vtáky prilietajú vo veľkých húfoch k pobrežiu a vyhľadávajú trávnaté svahy, kde si môžu ľahšie vyhrabať hniezdne nory, dlhé jeden až dva metre. Obydlia majú aj niekoľko chodieb.
Samička znáša v máji jedno pomerne veľké biele vajce, v sedení sa strieda so samčekom počas 42 dní. Vyliahnuté mláďa je značne nesamostatné, musí sa ďalší mesiac a pol kŕmiť rybami.
Rovnako ako komicky vyzerajú, tak aj lietajú. Ich krídla im neumožňujú doletieť príliš ďaleko, zato potápať sa vedia priam majstrovsky, šesťdesiatmetrová hĺbka pre nich nie je žiadny problém. Z hlbín opätovne vynášajú v zobáku až dvadsať drobných rybiek.
Tieto prekrásne vtáky majú však aj viacero nepriateľov - líšky, veľké čajky, ale predovšetkým ľudí. Tí totiž alky považujú za veľkú lahôdku. Na Faerských ostrovoch sú tak priamo národnou pochúťkou.
Autor: Eva Učňová
