Jedenásťmiliónový megalopolis okolo nemennej siluety Kremľa nemilosrdne oslobodil vírus globalizácie. Bývalé široké slovanské duše udupáva cynizmus biznisu za každú cenu. Odvrátená tvár každej demokracie.
Len čo som šikovne prekĺzol cez dvere vagóna metra, zaujal ma nenápadný muž v rokmi poznačenom saku rečníckou pozíciou. Vytiahol fascikel a nad hlavou ukazoval röntgenové snímky a anatomické schémy. „Vážení spoluobčania, páni a dámy. Moja žena má kritické štádium rakoviny. Ak do troch dní nenazbieram peniaze na jej operáciu, ostanem sám. Prosím, pomôžte jej."
Okolie sa zdalo na prvý pohľad ľahostajné, cestujúci mu sotva venovali pohľad, no počuli dobre. Kým prešiel k druhým dverám vagóna diskrétnymi pohybmi, mu cinklo pár rubľov do otvorenej taštičky.
Agenti provokatéri aj v Moskve
V tom istom gigantickom podzemí už skôr narodení pasažieri zažili srdcervúcejšie scény. Na drevenej podložke pod trupom bez nôh rúčkovali invalidi cez prah vagónov. Namiesto slov im na hrudi svietili strapce medailí, v ruke držali kartónovú kartičku s nápisom veterán Veľkej vlasteneckej vojny. Už nechodia, vymreli.
Milícia pred hlbočiznými pohyblivými eskalátormi striehne, aby sa do siete metra nedostali matky s maličkými deťmi.
„Niektoré zákony z vyspelých krajín sa už aj u nás uplatňujú dôsledne. Deti neslobodno zneužívať," vraví taxikár Boris. Vzápätí prudko pribrzdí svoju Toyotu. Na diaľnici z letiska Domodevovo si všimol neveľkú škatuľu medzi zvodidlami. Policajný radar mu už neraz vybrakoval peňaženku. „Voľakedy sa dalo s policajtmi zjednávať.
Teraz sa boja agentov-provokatérov, čo ich môžu dostať do galiby. Žiadne žarty."
V Moskve je registrovaných osem miliónov osobných áut. Zápcha, zvaná propka, sa rozsahmi nelíši od dopravných systémov v okolí Tokia alebo v Kalifornii.
Borisova Toyota stovkou pretína Moskvu z juhu na sever. Hneď za križovatkou s obchvatom MKAD (Moskovskaja koľcevaja avtodoroga) sa stále hustejšie vypínajú k horizontu futuristické stavby zo skla, ocele a mramoru. Veľkorysosťou pripomínajú Peking v eufórii pred olympiádou 2008. Širšie centrum obkolesil reťazec hypermarketov z celého sveta.
Tretí Rím?
Na prahu tretieho tisícročia sa napĺňa idea o Moskve ako treťom Ríme. Starší „grad", ktorý pred tatárskym zničením založil Jurij Dolgorukij v roku 1156, sa zbavuje puchu totalitných ulít.
Mesto je čisté ako nikdy predtým, na chodníkoch sa belejú nové dlažby, na cestách nečíhajú výmole. Ľudia sa obliekajú elegantnejšie, mátohy podľa jednotného strihu vymizli.
„Žiadny problém, okrem dolárov a eur berieme anglické libry, môžete zaplatiť aj kartou," upokojuje hostí plynulou angličtinou mladý čašník v reštaurácii neďaleko Bieloruskej železničnej stanice. Okrem jemného pánskeho parfumu šíri príjemnú atmosféru.
Žiadny ostrý „duch" nastriekaný na prepotené podpazušie. A hlavne ochota, ktorú u jeho kolegov ešte pred pár rokmi nahrádzala arogancia. Pri jeho úsmeve sa hosť ľahšie preberie aj z mdlôb cenového šoku.
Štandardný šalát Ceasar a malé krušovické pivo vyjde takmer na sedemsto rubľov. Pre ľahšie rátanie, toľko ako bývalých slovenských korún. Malé pivo za dvestopäťdesiat.
Najdrahšie veľkomesto
Rýchlejšie ako totálnou modernizáciou a všeobecnou kultiváciou mesta sa Moskva vyhupla na čelo rebríčka najdrahších miest sveta. Závratne, suverénne. Jednosmerný lístok na metro z voľakedajšej päťkopejkovej normy sa predáva za 25 rubľov, čiernobiely denník Sport Ekspress v archaickej grafickej úprave vyletel na 35 rubľov, denníky za posledných 20 rokov zdraželi zhruba tristonásobne.
Akreditačný formulár na medzištátny futbalový zápas ponúkal ubytovanie vo štvrti Izmajlovo neďaleko štadióna Lokomotiv od 380 do 800 dolárov za noc. Izba v tom istom hoteli s novou hlavičkou Kempinski stála počas hokejového šampionátu pred troma rokmi stopäťdesiat dolárov.
„Keby na to biznismeni nemali, ceny by nerástli. Človek musí chytiť vlnu, inak neprežiješ," svetácky ubezpečuje ruský novinár. Nemá ešte tridsať rokov, ale vozí sa na veľkej Mazde. Voľný čas zvykne tráviť v bujarej spoločnosti novej mládeže. Tá sa v metre odlišuje od mlčiaceho okolia otvorenými fľašami piva nad hlavou, rozgajdanými džínsami a provokáciami smerom k osamelým ženám. Milicionári na perónoch metra hodinu pred polnocou nasadzujú pohotovostný postoj. Napoly rozkročení s rukami na konci obuškov. Narušenia verejného poriadku sú bežné.
„Toto mesto nestrávilo rýchlu cirkuláciu obrovských peňazí. Na jednej strane samo zbohatlo a na druhej rozdelilo spoločnosť do nezmieriteľných kontrastov. Chudoba sa zväčša vysťahovala na vidiek," vraví dlhoročný ruský zamestnanec Českého domu na Tverskej ulici. Tam a o tri ulice nižšie v slovenskom ubytovacom zariadení je azyl slovenských i českých legionárov. Futbalistov a hokejistov. Do Moskvy ich pritiahli veľké peniaze bez daňového zaťaženia.
V širokej ponuke hotelových programov beží zaujímavý dokument BBC. Konštatuje, že v Moskve dnes žije viac boháčov, než existuje luxusných bytov. Práve na realitnom trhu sa roztáča závratná devalvácia peňazí.
Základná príčina tkvie v norme zo sovietskej histórie. Podľa nej postačovali tri štvorcové metre na osobu. Dnes predávajú noví Rusi byt v hodnote päť miliónov dolárov za pol milióna. Zvyšných 4,5 milióna si dorovnajú v hotovosti. Ruská oligarchia si stanovila odmerky na peniaze.
Do jednej igelitky z hypermarketu sa zmestí dvestotisíc dolárov. Predávajúci takto prinesie príslušný počet igelitových tašiek, cestovné vaky značky Gucci sú normované na pol milióna dolárov. Peniaze sa nikdy neprepočítavajú. Každý vie, že ide o obrovské daňové úniky, každý sa tvári, že tento jav neexistuje.
Existuje. Tak ako prekvitá v Moskve najstaršie remeslo. Rafinovane pod dohľadom milície, ktorá si vyberá dane pravidelne bezplatným pôžitkom. Občas majú smolu prisťahovalkyne z okolitých krajín, ktoré bez preukazu totožnosti nemilosrdne vyhostia z krajiny. O ďalšie pracovné sily niet núdze.
V oblasti služieb sa ruská nátura dokáže obracať. Horšie je to s pracovnými návykmi robotníkov. Nálepka, že za socialistickej éry si radi zdriemli v mamutích priemyselných komplexoch na nejasnej zodpovednosti, stále straší.
Presvedčili sa o tom utopené investície Mercedesu. Nedávno sa s pompou otvoril závod Volkswagen neďaleko Moskvy. Zaujímavé platy robia svoje, ale sklony k pracovnej nedisciplinovanosti vraj ešte tiež, varujú znalí sociálno-ekonomickí analytici.
