Nabielo natreté domy mestečiek postavených v neprístupnom teréne okolo prírodného parku Sierra de Grazalema, neuveriteľné výhľady do roklín priamo z námestí, úzke uličky, do ktorých sa auto vmestí len tak-tak, množstvo kostolov, magická atmosféra a stovky pomarančovníkov. Približne toto majú spoločné andalúzske biele mestečká - pueblos blancos.
Keď sme časť z nich prešli prvýkrát v marci, práve kvitli pomarančovníky. Nad každým sa vznášala ich svieža, ale omamná vôňa. Kontrast bielych domov a množstva sýtozelených korún stromov bol priam charakteristický pri pohľade z najvyššieho bodu jednotlivých mestečiek. Až na Rondu, tam neboli takmer žiadne.
Pri našej ďalšej návšteve o tri mesiace neskôr už pomarančovníky nevoňali. Uličkami sa ťahala zadúšajúca horúčava, stále tu však bolo o pár stupňov chladnejšie než nižšie vo vnútrozemí.
Turistov z dovolenkových destinácií na pobreží zvyčajne vozia autobusmi v rámci fakultatívneho výletu len do Rondy. Je skutočne nádherná, nech k nej už prídete z ktorejkoľvek strany - týči sa na vysokej skale a klenbový most, ktorý spája staré mesto s novým, patrí minimálne medzi najfotogenickejšie objekty Andalúzie.
Odporúčame vám však prenajať si auto a prejsť aspoň niektoré asi z dvadsiatky bielych mestečiek. Do mnohých zablúdi len časť turistov, a preto si zachovali svoj štýl. Niektoré ležia na skalách, iné sú zasadené priamo na úpätí obrovských skalných masívov.
Prepychový Arcos
Ak ste na západe Andalúzie, prvým bielym mestečkom je Arcos de la Frontera. Leží len niekoľko kilometrov za Jerezom a prechádzate k nemu rovinou. Keďže viete, že by mal ležať v kopcoch, máte pocit, že údaje o vzdialenosti musia byť nesprávne. Kopce vidíte až v diaľke. O chvíľu sa však vynorí biely Arcos, ktorý je postavený na hrebeni kopca, takže z oboch strán sa môžete kochať až závraťovými výhľadmi.
Arcos je spleťou miestami až príliš úzkych uličiek, ktoré ešte zužujú práve pomarančovníky. Na turistov sa pripravilo a takmer v centre je podzemné parkovisko, ktoré v mimosezóne nie je preplnené. Počas sezóny sú dole pod mestom záchytné parkoviská, takže ešte vás čaká ďalší peší výstup. Dá sa parkovať aj v uličkách, ale domáci majú nenadarmo obité autá zo všetkých strán a niekoľkokrát prelepené zrkadlá páskou.
Mestečko je rozťahané po hrebeni a jeho najstaršia časť je, samozrejme, najvyššie. Výšľap k námestíčku, kde stojí veľmi zaujímavý kostol Santa María, trvá dlhšie, ale vedie uličkami, ktoré odkryjú rôzne zaujímavosti. V spodnej časti mesta v nich narazíte na kaviarne vytesané do skál, viaceré majú vnútri vlastnú studňu alebo v nich zurčí prameň. Výzdoba v andalúzskom štýle, dobrá káva a najmä chládok, ktorý oceníte najmä v lete.
Arcos de la frontera
Kostol Santa María je iný ako ostatné. Veža je vlastne hranol zakončený zvonicou zdobený glazovanými kachlicami. Pri vstupe sme čakali, že vnútorná výzdoba bude jednoduchá, preto nás až zaskočila svojou prepychovosťou až výstrednosťou. Hlavný oltár je vysoký asi sedem metrov, celý zo zlata a so množstvom sôch. Kaplnky v bočných lodiach sú rovnako nádherné. Oproti vchodu je vyhliadka nad zrázom, odkiaľ vidíte aj nové mesto postavené pod skalami - tiež je biele. V Arcose je mnoho ďalších kostolov, do ktorých sa oplatí vojsť, ale už len prechádzka uličkami mestečka, ktoré údajne založil Noemov syn, stojí za dlhšie zdržanie.
Zahara a Grazalema
Z Arcosu odporúčame pokračovať smerom na El Bosque a urobiť si odbočku do Ubrique. Mestečko leží na úpätí hôr a je vsadené do skál. Najčastejšie sem chodia horolezci.
Ak by ste sa rozhodli Ubrique vynechať, El Bosque je východiskovým bodom pre návštevu prírodnej rezervácie Sierra de Grazalema. Na túry sa môžete vybrať len s povolením, ktoré zadarmo dostanete v kancelárii parku. V lete však niektoré trasy zatvárajú pre vysoké riziko vzniku požiarov.
Ubrique.
Ak ste si neurobili odbočku na Ubrique, tak si ju určite urobte na Zaharu de la Sierra. Je to síce len 16 kilometrov, ale počítajte s tým, že ich pôjdete minimálne trištvrte hodiny. Cesta sa kľukatí cez horský hrebeň popri národnom parku cez 1331 metrov vysoký Puerto de los Palomas, takže o výhľady nebudete mať núdzu. Zahara leží pod zrúcaninou hradu z 12. storočia, kam sa zrejme nebudete štverať v horúcom lete, ale pri príjemnejších teplotách. Dedinka má okolo tisíca obyvateľov a často sa vám stane, že zakotvíte takmer v kuchyni.
Zahara de la Sierra
Grazalema sa v zime musí strácať. Keď ju prikryje sneh, musí splynúť s okolím a jediným orientačným bodom je kostol s bielo-červenou zvonicou. A hoci aj ostatné mestečká sú nahustené na určitom priestore, v Grazaleme máte pocit ešte väčšieho nahustenia a akejsi miniaturizácie. Všetko je tu neuveriteľne malé - námestíčko s kostolom a studňou, domy, uličky sú vari ešte užšie ako inde a aj turistická kancelária je fakt v malom priestore.
V sezóne je tu živšie, ale len v okolí námestia, kde je asi jediné miesto, kde sa dajú rozložiť kaviarenské stolíky.
Po uličkách sa môžete túlať takmer bez konkurencie. V júli sa tu však koná fiesta del Carmen, ktorá sa končí behom býkov v uličkách. Tak to sme si naozaj nevedeli predstaviť.
Grazalema
Ronda
Ronda je krásna. Ak však prejdete viaceré mestečká, je možné, že vás nenadchne tak, ako keby ste išli len na toto miesto. Charakterizuje ju najmä jedinečný Nový most cez sto metrov hlboké údolie rieky Tajo a jedna z najstarších býčích arén v Španielsku.
Arabský vplyv tu cítiť na každom kroku, paláce, kostol, ktorý bol neskôr mešitou a dnes je opäť kostolom, radnica v mudejárskom štýle. Každá príručka vás nasmeruje do paláca Mondragón, ale určite tam nechoďte iba pre expozíciu. Tá je priam príšerná, ale samotná stavba - pôvodne zo 14. storočia a postavená pre vládcu Rondy, si zachovala maurský ráz. V paláci sú nádherné patiá aj záhrady a oplatí sa ich vidieť.
Mestečko žije turistami a tak takmer v každom dome nájdete obchodíky so suvenírmi, starožitnosťami, kaviarňami, cukrárňami, ale aj miestnymi špecialitami, ako sú olivy, syry, jamónom či inými výrobkami. O veci a vecičky so štíhlymi toreadormi a tanečnicami flamenca sa priam potkýnate.
Ronda
Ronda však dostáva úplne iný šmrnc, keď z nej navečer cestovky odvezú všetkých turistov. Zostanú len domáci a vy. Mestečko nestíchne, ale zaplní ho intímny hluk domácich. Všade počuť až guľometne znejúce miestne nárečie, smiech a flamenco. Tak to asi vyzerá aj v iných pueblos blancos.
FOTO - AUTORKA A MIRO ČEVELA
