Zadar má vďačnú polohu. Leží približne v polovici jadranského chorvátskeho pobrežia. Takže turisti nemajú pocit, že musia cestovať príliš ďaleko na juh a zase nie sú až tak na severe. Práve svojej polohe vďačí za dobrý chýr o tom, že južne od Zadaru nie je v lete nikdy zlé počasie. Faktom však je, že už sme tu aj v auguste zažili chlad a studené more. Zväčša je však skutočne pekne a teplo. Niekedy až priveľmi.
Mix vplyvov
Zadar sa rozkladá na polostrove, ktorý najmä počas tureckých nájazdov jednoduchým prekopaním šije obyvatelia mesta oddelili od pevniny. Široká priekopa tak aspoň čiastočne znemožnila nepriateľom prístup za mohutné hradby. V mierových časoch priekopu opäť zasypali. Dodnes sa tu na vtedy jedinej prístupovej ceste vo veľmi dobrom stave zachovala renesančná Pevninská brána.
Zadar bol odjakživa strategickým miestom. V starom meste zažívate na každom kroku spleť rôznych vplyvov, ktoré sa o Zadar obtreli.
Prezentačné publikácie a bedekre veľmi nápadmi nehýria a všetky vám ponúknu najmä fotograficky vďačné zvyšky rímskeho fóra s Kostolom sv. Donáta (sv. Dominika) a vežou sv. Anastázie. Druhý záber bude určite na Kostol sv. Anastázie. Sú to síce najvychytenejšie zadarské pamiatky, ale kartu vo fotoaparáte zaplníte množstvom ďalších záberov, z ktorých budete len ťažko vyberať.
Úzke uličky vás vyvedú na miniatúrne námestíčka, kde sú teraz minibary a reštaurácie. Slepých uličiek, končiacich priamo v obývačkách Zadarčanov, tu je tiež viac než dosť.
Rímske fórum a kostoly
Kostol sv. Donáta by sa vám nemalo podariť obísť. Je to totiž najmohutnejšia, ale zároveň aj najzaujímavejšia zadarská pamiatka. Pochádza z 9. storočia a postavili ho na pozostatkoch rímskeho fóra, ktoré sa zvažuje až k pobrežiu.
Kostol je vlastne jednoduchá rotunda a na jeho stavbu využili aj zvyšky antických stĺpov či kamenné preklady zo starých rímskych domov. Napriek tomu vás vnútri kostola zaskočí, že nosné stĺpy tejto 27 metrov vysokej stavby sú zakončené práve torzami stĺpov, prípadne v stenách sú zastavané kamene s vyrytými latinskými slovami.
V samotnej rotunde sa už konajú len koncerty vážnej hudby a na hornom poschodí je stála výstava. Pohľad či už zospodu je úchvatný. Keď stojíte pri pätách vysokých stĺpov, máte pocit, že stavba je oveľa vyššia ako tých takmer 30 metrov. Inak to je z galérie, ktorá je na úrovni prvého poschodia. Vyššie sa už nedostanete a odtiaľ samotný pohľad dramatický nie je, ale zato si môžete zbližša pozrieť drevený strop.
Akoby opticky spojená s Kostolom sv. Donáta je veža-zvonica. Stojí však aj za chrbtom ďalšej významnej pamiatky - Kostola sv. Anastázie - ale vchod na ňu je práve od Donáta. Výhľad z nej je pôsobivý a dovidíte doďaleka až na ostrovy.
Kostol sv. Anastázie
Trojloďová bazilika sa začala stavať v 12. storočí na mieste staršieho kostola, zrejme ešte zo 4. či 5. storočia. A už pri príchode na malé námestie pred kostolom uznanlivo pokývete hlavou, že si veru dali záležať. Turisti tu majú stále zaklonené hlavy. Priečelie je zdobené dvomi obrovskými rozetami medzi falošnými arkádami a pod nimi v čistých líniách je hlavný vchod a dva bočné.
Vnútrajšok je rovnako monumentálny ako katedrála zvonku. Stredová loď je až nečakane široká, na stenách bočných apsíd sú zvyšky fresiek. Nechýbajú ani gotické vyrezávané drevené lavice. Počas druhej svetovej vojny časť kostola zničili pri bombardovaní - išlo najmä o kaplnku zo 6. storočia. Tú definitívne obnovili pred dvadsiatimi rokmi.
Bazilika je skutočne veľkolepá, ale v porovnaní s jednoduchosťou, striedmosťou a netradičným tvarom ju kostol sv. Donáta valcuje.
Zadar pritom okrem cirkevných pamiatok ponúka aj viacero stredovekých meštianskych domov a palácov. Zaujímavý je aj kláštor sv. Františka s nádvorím a kaplnkou.
V meste neďaleko Pevninskej brány neobíďte ani romantické Námestie Piatich studní (Pet bunara). Stoja v rade za sebou, s prázdnym kovovým kolesom. Sú prikryté a sedávajú na nich zaľúbenci.
Moderna
Zadar sa ani v súčasnosti nevyhýba vytváraniu nových dominánt. Keď sa k nim približujete, váhate, či stojí za to sa k nim vôbec zájsť. Hľadať morský organ a niečo ako pozdrav slnku uprostred histórie sa nám chvíľu zdalo až infantilné. Ale nakoniec sme ocenili obidve dômyselné lákadlá.
Najmä morský organ priťahuje stále viac turistov. Nachádza sa na západnom pobreží starého mesta. Vyzerá ako biele schody, ale pod nimi sú umiestnené trúbky s otvormi, ktoré pri najmenšom pohybe vĺn vyludzujú v podstate ľúbivú melódiu. Takmer stále tu niekto sedí a počúva.
Morský organ.
Mnohí si toto miesto volia aj na celodenné kúpanie. Organ pritom používajú ako skokanský mostík. V horúčavách sa síce nie je veľmi kde ukryť, ale ráno a v podvečer je tu príjemne.
A práve pri západe slnka si môžete užiť aj ďalšiu atrakciu - Pozdrav Slnku. Je od rovnakého architekta ako organ - Nikolu Bašiča. Ale na rozdiel od zvuku je postavená na hre svetla. Obrovský kruh s priemerom 22 metrov predstavuje slnko, ktoré je zapustené do dlažby. Pod sklom sú uložené fotovoltaické solárne moduly. Počítačový program zabezpečuje efektnú svetelnú šou. V okolí Slnka sú ďalšie planéty slnečnej sústavy - ich priemery zodpovedajú reálnemu pomeru k jeho veľkosti.
Pozdrav Slnku.
Podľa bedekrov bol z tohto miesta vždy najkrajší pohľad na zapadajúce slnko z celej Dalmácie. Zadarčania si však tento mýtus poistili Pozdravom Slnku. A turistov lákajú.
