Katedrála na Petrove, hrad Špilberk a kapucínska hrobka - to je „klasika" každej základnej turistickej výpravy po historickom centre Brna. Kapucínska krypta, otvorená po celý rok, ponúka silný zážitok pre všetky vekové kategórie. Ocitnete sa tu zoči-voči ľudskej pominuteľnosti. „Čo ste vy, boli sme aj my. Čo sme my, budete aj vy," hlása nápis nad mumifikovanými telami mníchov.
Na neveľké Kapucínske námestie v centre Brna môžete prísť z troch strán. Keď pôjdete z rušnej Masarykovej ulice, určite postrehnete, že námestie leží v miernom svahu. Žiaľ, pohľad návštevníka z tohto smeru zväčša rozptýlia zaparkované autá, ktorých sa na krátku ulicu pod kapucínskym kostolom „nasáčkuje" aj dvadsať. Môžete prísť spojnicou od Zelného trhu, ktorá vás dovedie rovno pred príjemne pastelový kapucínsky kostol.
Alebo ku kapucínom zíďte po schodoch z Biskupského dvora, s katedrálou na Petrove za chrbtom. A keď už budete stáť uprostred námestia, hlavu hore: tak sa má chodiť po Brne, aby človek ocenil architektonické detaily a ornamenty na elegantných historických budovách. Tie lemujú Kapucínske námestie zo všetkých strán. Jeho dominantnou je, pochopiteľne, kostol a kláštor, ktoré dali námestiu meno.
Chudoba, čistota a poslušnosť
Kapucíni sú mužský rehoľný rád katolíckej cirkvi, ktorého členovia žijú podľa zásad svätého Františka z Assisi v chudobe, čistote a poslušnosti. Kapucínmi (z talianskeho capucio), sa nazývajú podľa dlhej, špicatej kapucne na rehoľnom rúchu.
Na územie dnešnej Českej republiky prišli kapucíni cez Viedeň začiatkom 17. storočia a usadili sa v Prahe, Olomouci a Brne. Pôvodný brniansky kapucínsky kláštor stál pred mestskými hradbami - pred Měnínskou bránou, ktorou kedysi viedla cesta do Viedne. Vrchný veliteľ obrancov Brna Raduit de Souches však v roku 1645 nechal kláštor zbúrať z obavy pred zneužitím budovy nepriateľskými švédskymi vojskami. Po troch rokoch ťahaníc sa pre kapucínov nakoniec našlo tiché miesto na dnešnom Kapucínskom námestí - vtedajšom Uhoľnom trhu.
Kapucínsky kostol a kláštor stavali v rokoch 1648 až 1651. Kostol Nájdenia sv. Kríža je, ako hlásajú zásady rádu, prostá baroková stavba obdĺžnikového pôdorysu. Nad portálom ho zdobí mozaika svätého Františka, kážuceho vtákom. Na terase nad schodiskom, ktoré vedie k vchodu do kostola, stojí šesť svätcov kapucínskeho rádu - svätí Jozef, Fidelius, František z Assisi, Anton z Paduy, Felix z Cantalicia a Vavrinec z Brindisi.
Najcennejším dielom kostola je barokový obraz Nájdenia svätého Kríža nad hlavným oltárom od holandského umelca Joachima Sandrarta. V bočnej lodi je na konzole umiestnená cenná polychrómovaná gotická drevorezba Madony Immaculaty.
Aj budovy kláštora, ktorých základ tvorí štvorcový rajský dvor, sú jednoduché, s nečlenenými fasádami. Za kláštornými múrmi sa rozkladajú terasovité záhrady, ktoré siahajú až k mestským hradbám. V súčasnosti sa veľa diskutuje o revitalizácii záhrad: kapucíni chcú s pomocou mesta a peňazí z európskych fondov záhrady opraviť, vysadiť ovocnými stromami a kvetmi a čiastočne sprístupniť verejnosti.
Hrobka, nemý svedok ľudskej pominuteľnosti
Najznámejšou časťou kláštora je hrobka, umiestnená v jeho suteréne. Vhodné zloženie pôdy a dômyselný systém vzduchových prieduchov umožnili prirodzenou cestou mumifikovať telá zomrelých. Postupné vysúšanie tiel pomohlo zachovať fyziognómiu zosnulých, charakteristiky ich telesnej konštitúcie, výrazy tváre. To je pri prehliadke podzemia zrejme najsilnejším momentom: pozerať do mŕtvych tvárí so „živým" výrazom.
Kapucíni najprv pochovávali svojich mŕtvych v miestnosti pod hlavným oltárom, do ktorej sa vstupovalo po úzkom schodisku. Slúžila predovšetkým príslušníkom rádu, ktorých tu pochovali viac ako 150 - zachovalo sa však iba 24 tiel kapucínov. Zosnulých, oblečených do rádových rúch, pochovávali priamo na zem a pod hlavu im podkladali dve tehly. Do hrobky ich bratia kapucíni niesli v truhle s vysúvateľným dnom. Keď zosnulého položili na holú zem, rakvu vyniesli hore, aby ju v prípade potreby mohli znovu použiť.
V krypte sú pochovaní aj priaznivci kapucínov zo všetkých spoločenských vrstiev. Za takmer 150 rokov ich tu spočinulo okolo 50. Medzi nimi je napríklad bavorský rodák, architekt Mořic Grimm s rodinou. Grimm staval a prestavoval mnohé sakrálne i svetské objekty v Brne. Podpísal sa pod úpravami areálu kapucínskeho kláštora a navrhol stavbu krypty. Architekt dokonca býval na Kapucínskom námestí a dvaja jeho synovia sa stali kapucínskymi mníchmi.
Najslávnejší nebožtík - barón Trenck
Najvýznamnejší zosnulý v brnianskej krypte je vychýrený dobrodruh 18. storočia, veliteľ rakúskych pandúrov v službách Márie Terézie - barón František Trenck,. Podľa legiend bol Trenck rozporuplnou osobnosťou: na jednej strane búrlivák, surovec a chamtivec, na druhej statočný vojak a pohotový stratég, ale i vzdelaný muž s hudobným talentom a milovník literatúry, ktorý sa dohovoril siedmymi jazykmi. Z daru baróna Trencka bolo vybudované tzv. Trenckovo krídlo kláštora, v ktorom sa nachádza cenná kapucínska knižnica s pôvodným rokokovým inventárom a stropnou freskou od Josefa Sterna.
Barón Trenck zomrel ako väzeň na Špilberku a podľa závetu uložili jeho telo v krypte kostola Nájdenia svätého Kríža. Mumifikovaný veliteľ pandúrov odpočíva v osobitnej miestnosti v masívnej kovovej rakve so skleným vekom. Na prvý pohľad vidno, že to bol vysoký muž.
Kapucínska hrobka sa na pohrebné účely využívala až do roku 1787, keď Jozef II. zakázal pochovávať mŕtvych uprostred miest. Vtedy hrobku uzatvorili a väčšinu vetracích otvorov zamurovali.
Do konca apríla je kapucínska krypta otvorená každý deň okrem pondelka. V turistickej sezóne je otvorená každý deň.
Autor: Barbora Škovierová, FOTO - IGOR HRNČÍŘ