Mnohými legendami opradený vrch dostal zvláštny prívlastok „strecha Slovenska". Okrem Čierneho Váhu totiž na svahoch rozložitého masívu pramenia a na rôzne svetové strany stekajú aj ďalšie významné slovenské toky - Hron, Hornád a Hnilec.
Východná časť Nízkych Tatier kulminuje vrchom Kráľova hoľa s drobnými skalkami a televíznou vežou na vrchole. Vypuklý vrch s monumentálnym tvarom je neprehliadnuteľnou krajinnou dominantou tejto časti stredného Slovenska. Hoci na Kráľovej holi nestojí nijaký „strom zelený", takmer každý si ju spája s jednou z najpopulárnejších slovenských ľudových piesní.
Kráľova hoľa spomínaná v mnohých legendách a ospevovaná v nespočetných piesňach je spolu s vysokotatranským Kriváňom národným vrchom Slovákov. Navyše sa pravidelne umiestňuje medzi najkrajšími vrchmi aj v rebríčkoch zostavených čitateľmi časopisu Krásy Slovenska. Kráľovu hoľu však ku Kriváňu neviaže len skutočnosť, že sa považujú za národné symboly Slovenska, ale aj - láska. Aspoň tak sa vraví v jednej z povestí...
Pod Kráľovou hoľou. FOTO: SILVESTER STIEGLER
Príbeh vernej lásky Švárny Kriváň sa veľmi dávno zamiloval do územčistej Kráľovej hole. Tá jeho lásku opätovala, a tak sa dlhé stáročia dorozumievali pohľadmi, vetrom a oblakmi. Neskôr zatúžili byť aj bližšie pri sebe a dotknúť sa jeden druhého. Ich láska a túžba bola taká veľká, že nakoniec z ich roztúžených tiel vytryskli dva pramene: biely pod Kriváňom a čierny pod Kráľovou hoľou. Dodnes vytekajú spod oboch vrchov a v Liptove sa spájajú do jednej rieky. Z Bieleho a Čierneho Váhu tak vzniká Váh, plod lásky Kriváňa a Kráľovej hole.
Kráľovské pohostenie O pôvode názvu Kráľovej hole vzniklo niekoľko legiend. Podľa jednej z nich je jej meno odvodené od jedného z najslávnejších uhorských kráľov - Mateja Korvína, ktorý sa po poľovačke v okolitých lesoch údajne naobedoval na temene vrchu. Ako stôl mu výborne poslúžila štvorhranná kamenná tabuľa, na ktorú dal vyryť nápis: „Tu bol pohostený Matej, kráľ Uhorska, roku 1474...". Na konci 18. storočia však podľa dobových prameňov nebolo po pamätnom nápise na kameni, tzv. Kráľovom stole, ani pamiatky.
Druhý názor na pôvod názvu Kráľovej hole ponúka slávny Matej Bel, ktorý tvrdil, že v roku 1241 sa tu ukrýval uhorský kráľ Belo IV. Možno najrozšírenejšie vysvetlenie však vychádza z jej dominantného vzhľadu. Kráľova hoľa totiž očividne „kraľuje" okolitému horskému prostrediu. Hoci na nízkotatranskom hrebeni nie je najvyššia, vďaka okrajovej polohe pôsobí dominantne. Nie náhodou sa dlho považovala za najvyšší vrch Nízkych Tatier. Až podrobné výškové merania ju zaradili na siedme miesto v pohorí.
Výstupy na vrchol Na vrchol Kráľovej hole vedie niekoľko výstupových trás zo všetkých svetových strán. Najkratší je výstup po modrej značke zo Šumiaca (asi 3 hod.) alebo z Telgártu po červenej (asi 3 ¼ hod.), resp. zelenej značke (asi 3 ½ hod.). Pekné túry sú aj z cestnej križovatky Pusté Pole okolo prameňov Hnilca alebo z viacerých severne ležiacich obcí. Odporúčame absolvovať túru z Liptovskej Tepličky, ktorá je okruhová a na jednom úseku vedie aj po hlavnom hrebeni Nízkych Tatier s peknými výhľadmi.
View Kam na túru in a larger map
Kruhový výhľad Kráľovu hoľu vidieť z mnohých blízkych i vzdialenejších miest. Je logické, že aj ona za dobrého počasia každého návštevníka odmení fascinujúcim kruhovým výhľadom, v ktorom dominuje majestátna a očarujúca panoráma Vysokých Tatier. Z vrcholu ďalej uvidíme na východe krasové planiny Slovenského raja, na juhu Muránsku planinu, Stolicu, Fabovu hoľu, Klenovský Vepor, v diaľke Vepor a Hrb a ako na dlani časť Horehronského podolia medzi Heľpou a Závadkou nad Hronom. Od Kráľovej hole na západ sa vypína neďaleká Stredná hoľa a v pozadí centrálneho hrebeňa Ďumbierske Tatry s Ďumbierom a Chopkom.
Zaujímavosti
Čierny Váh
39 km dlhý tok, jedno z dvoch ramien a jedna z dvoch hlavných zdrojníc najdlhšej slovenskej rieky Váh. Pramení na severnom úbočí Kráľovej hole na hornom okraji pásma kosodreviny v nadmorskej výške 1 680 m a povyše Kráľovej Lehoty sa spája s Bielym Váhom. Za vyššieho stavu vody (najmä jarné mesiace) je splavný pre ľahké športové člny. Je bohatý na ryby.
Kráľova hoľa
Najvyšší vrch Kráľovohoľských Tatier s mohutným rozložitým tvarom. Vrcholová plošina má predĺžený tvar v smere od východu na západ. Od roku 1960 je tu televízny vysielač - retranslačná stanica, ku ktorej vedie zo Šumiaca asfaltová cesta (najvyššie položená na Slovensku) so zákazom vjazdu pre autá. Pre cyklistov je atraktívnou vysokohorskou trasou.
Andrejcová
Hôľny vrch v hlavnom hrebeni Kráľovohoľských Tatier. Patrí k najkrajším úsekom hlavného hrebeňa. V sedle západne od Andrejcovej sa nachádza zrubová turistická útulňa s prameňom pitnej vody (Zimná voda). Z poľany Andrejcová je dobrý výhľad najmä na vodnú nádrž Čierny Váh, Vysoké Tatry a Muránsku planinu. V zime tadiaľto prechádza lyžiarska trasa.
Časový rozvrh: Liptovská Teplička - Kráľova hoľa 4 ¾ hod. - Liptovská Teplička 5 ¼ hod.
Dĺžka: 36 km
Prevýšenie: 1 027 m
Celkový čas: 10 hod.
Odporúčame
Na Kráľovu hoľu z Liptovskej Tepličky
Východiskom odporúčanej trasy je horská obec Liptovská Teplička. Malebnou krajinou tvorenou pestrou mozaikou úzkych pásov polí, lúk a pasienkov miestami usporiadaných do terás vedie zeleno značkovaná turistická trasa. Až po horáreň Veľký Brunov pôjdeme popri bystro tečúcom Čiernom Váhu. Dolinu horského potoka opustíme odbočením do doliny Veľký Brunov. Onedlho po serpentínach vystúpime do sedla Záturňa ležiaceho pod rovnomenným zalesneným vrchom. Z krásnej poľany vojdeme do smrekového lesa, v ktorom zostaneme až po poľanu Lapinová v hornej časti doliny Malý Brunov. Nad poľanou vystúpime do kosodrevinového pásma. Na chodníku stúpajúcom šikmo po severnom úbočí Kráľovej hole sa pristavíme pri prameni Čierneho Váhu. Na tomto mieste máme možnosť nájsť odpoveď na otázku, prečo Kráľova hoľa dostala označenie „strecha Slovenska".
Po oddychu na vrchole, z ktorého je úžasný kruhový výhľad, pokračujeme najvyšším a najkrajším úsekom východnej časti nízkotatranského hrebeňa. Z Kráľovej hole sa vydáme smerom na západ po mierne klesajúcej Ceste hrdinov SNP s červeným turistickým značkovaním (E8). Chodník postupne prekonáva oblé trojvršie Strednej hole, Orlovej a Bartkovej pokryté alpínskymi lúkami a rozsiahlymi sutinovými poľami. Od Ždiarskeho sedla prídeme k útulni Andrejcová, odkiaľ nás budú okrem červených sprevádzať aj modré značky. Modro značkovaným chodníkom onedlho odbočíme doprava a začneme pomerne dlhý zostup do Liptovskej Tepličky. Cez Budnárku zídeme do Ždiarskej doliny k horárni Staníkovo. Dolu dolinou pokračujeme po pohodlnej ceste, ktorá sa na rázcestí Výpad spája s trasou, po ktorej sme na Kráľovu hoľu vystúpili. Pohodlne prídeme do Liptovskej Tepličky. V jej okolí možno vidieť nezvyčajné zemité kopčeky, ktoré slúžia ako originálne pivnice na skladovanie zemiakov.
Náročnosť
Náročná celodenná vysokohorská túra s pomerne dlhým a namáhavým výstupom na Kráľovu hoľu. Rozložitosť masívneho vrchu podmienila relatívne veľkú odľahlosť jeho vrcholu od okolitých sídel. Pri zhoršenej viditeľnosti možno na zostup využiť kratšiu trasu vedúcu do obce Šumiac.
O túre na Kráľovu hoľu sa možno viac dočítať v turistickom sprievodcovi Nízke Tatry z edície S batohom po Slovensku z vydavateľstva DAJAMA.
Autor: Daniel Kollár