Ďalšími spoločníkmi sú o niečo nižšie vrchy Jakubina, Blyšť a Klin.
Bystrá je najvyšším vrchom Západných Tatier. Nachádza sa v ich centrálnej časti v geomorfologickom podcelku Liptovské Tatry asi 0,5 km južne od hlavného hrebeňa. Bystrú obopínajú mohutné ľadovcové doliny. Z juhozápadu Gáborova dolina (odnož Račkovej doliny), z juhu Bystrá dolina a z juhovýchodu Kamenistá dolina. Oddeľujú ich dve rázsochy spadajúce z Bystrej.
Prví boli zberači a lovci Bystrú pomenovali podľa Bystrej doliny, nad ktorou sa vypína. Dolina zasa dostala názov od Bystrého potoka, ktorý ňou preteká. Bystré je teda všetko okolo nej.
Bystré pleso. FOTO: GABRIEL LIPTÁK
História výstupov na Bystrú je bohatá. Na začiatku však nešlo o cesty za športom alebo poznaním, ale za zberom plodov a lovom zveri. Postupne začali na vrchol najmä v lete a na jeseň vystupovať prví turisti. Koncom 19. storočia sa do kroník dostali správy o prvých zimných výstupoch. Známy je napríklad výstup Alfreda Gebauera v roku 1890 na Príslop. Ďalšie zimné výstupy na Bystrú uskutočnili v rokoch 1905 a 1906 poľskí lyžiari.
Ako sa dostať na vrchol Ideálnym východiskom výletov na Bystrú je Podbanské. Najkratší výstup vedie Bystrou dolinou, vychádza z Hrdova (chatová oblasť medzi Pribylinou a Podbanským) a smeruje po žltých značkách hore na sever. Stúpa Bystrou dolinou a trvá asi 4 hod.
Ďalšia trasa vedie z Podbanského po modro značkovanom chodníku Kamenistou dolinou na hlavný hrebeň do Pyšného sedla a po červených značkách cez Blyšť do Bystrého sedla. Odtiaľ pokračuje po modrej značke popod Blyšť na Bystrú a spolu trvá asi 5 hod.
Tretí variant vedie modro značkovanou lesnou cestou Úzkou dolinou, ktorá sa po chvíli člení na Jamnícku a Račkovu dolinu. Pokračuje Račkovou dolinou po žlto značkovanom turistickom chodníku po sútok Gáborovho potoka a Račkovej. Odtiaľ smeruje po zelených a neskôr po modrých značkách do Bystrého sedla a popod Blyšť na vrchol Bystrej. Trvá asi 5 hod.
Kto si chce naplno vychutnať čaro západotatranských dolín, vyberie sa na Bystrú z Pribyliny Račkovou dolinou. Z dediny sa možno kúsok vyviezť autom - pri Múzeu liptovskej dediny treba odbočiť z hlavnej cesty a zaparkovať pri kempingu a chatovej osade v Račkovej doline. Pri tomto variante turistov čaká peší maratón Úzkou dolinou, Račkovou dolinou a jej pravou vetvou Gáborovou dolinou až po Bystré sedlo v hlavnom hrebeni pohoria, odkiaľ je vrchol na dosah.
View Kam na túru in a larger map
Výhľady až do Poľska Z mohutného žulového vrcholu Bystrej je prekrásny kruhový výhľad. Veľkolepo pôsobia pohľady do Račkovej, Bystrej a Kamenistej doliny a na poľskej strane do Kościeliskej a Chochołowskej doliny. Od juhozápadu po juhovýchod je pekný výhľad cez Liptovskú kotlinu na dolinu Váhu a hrebene a vrcholy Nízkych Tatier - od Salatína po Kráľovu hoľu. Od východu po severovýchod vidieť za Veľkou Kamenistou hrebeň Červených vrchov.
Múzeum liptovskej dediny v Pribyline. FOTO: JÁN LACIKA
Za Veľkou Kamenistou sa juhovýchodným smerom vypínajú Vysoké Tatry. Z množstva štítov možno ľahko rozpoznať predovšetkým Kriváň. Priamo na západ nad Račkovou dolinou sa dvíha Jakubina, od ktorej na severozápade vidieť Hrubý vrch. Za Jakubinou možno na západe obdivovať Roháče. Severne od nich a od Volovca za Osobitou je výhľad na vodnú nádrž Orava. Za ňou za dobrej viditeľnosti vidieť masívy Pilska a Babej hory.
Zaujímavosti
Bystrá dolina
Asi 6 km dlhá nástupná dolina na hrebeňovku Liptovských Tatier vymodelovaná potokom Bystrá ústiacim do Belej. Bystrá dolina je jednou z mála dolín v Západných Tatrách, ktoré nesiahajú po hlavný hrebeň. V jej dolnej časti stojí drevený prístrešok, v jej závere sa nachádzajú Bystré plesá. Veľké Bystré pleso (1 876 m) je najvyššie položeným stálym plesom v Západných Tatrách.
Pyšné sedlo
Trávnaté sedlo v hlavnom hrebeni Liptovských Tatier medzi Blyšťom a Veľkou Kamenistou, ktoré je treťou najnižšou zníženinou tatranskej horskej bariéry. Tvorí hraničný bod medzi Poľskom a Slovenskom a v minulosti bolo obľúbenou bránou pašerákov. Ústredným hrebeňom okrem štátnej hranice prechádza hlavné európske rozvodie medzi Čiernym a Baltickým morom.
Kamenistá dolina
Asi 7 km dlhá dolina s rozľahlým kotlom v závere, kde sa nachádza asi desať malých plies. S hukotom ňou preteká Kamenistý potok, ktorý vytvára kaskády, výmole a mohutné kamenisté polia. Dno doliny je rajom geológov - z jeho záhybov čítajú ako z knihy dejiny štyroch ľadových dôb. Dolinu v roku 1904 poznačil obrovský požiar, dnes stopy po ničivom ohni takmer nevidieť.
Časový rozvrh: Hrdovo - Bystrá (3 ½ hod.) - Podbanské (4 ¼ hod.)
Dĺžka: 21 km
Prevýšenie: 1 418 m
Odporúčame
Múzeum liptovskej dediny
Na spestrenie alebo predĺženie výletu odporúčame prehliadku Múzea liptovskej dediny v Pribyline, ktoré je najnavštevovanejšou expozíciou Liptovského múzea. Ponúka prehliadku bývania a spôsobu života rôznych spoločenských a sociálnych vrstiev obyvateľstva Liptova v minulosti. Okrem drevenej ľudovej architektúry tu stoja aj stredoveké kamenné objekty - ranogotický kostol a goticko-renesančný kaštieľ.
V areáli múzea sa nachádza statická expozícia Považskej železničky a informačné centrum TANAP-u. V lete je otvorené každý deň od 9.00 do 19.30, vstupné pre dospelých je 3 €, pre deti, študentov a dôchodcov 1,50 €, regionálna zľava 25 %. Z júlového kalendára víkendových podujatí možno ešte stihnúť: Nedeľa na Ľupčianskom rínku (18. 7.) a V susedovom dvore (25. 7.).
Horský hotel Orešnica
Občerstvenie ponúka horský hotel Orešnica, ktorý sa nachádza v nadmorskej výške 910 m v ústí Račkovej doliny. Pôvodne horská chata po rekonštrukcii v roku 2003 získala ráz poľovníckeho hotela s moderným a útulne zariadeným interiérom a rozľahlým areálom. Na občerstvenie slúži denný bar zariadený s tematikou „kôň - súputník človeka" a reštaurácia v poľovníckom štýle.
Spoločenská miestnosť zaujme výzdobou poľovníckych trofejí z Afriky. Najmä deti upútajú a zabavia zvieratá - konský výbeh s dvoma krásnymi koníkmi Evelienou a Bontom a poníkom Bibkou, ktorým robí spoločnosť koza Cilka.
Náročnosť
Veľmi náročná vysokohorská túra s veľkým prevýšením a viacerými strmými výstupmi a zostupmi. Vrcholová časť Bystrej a Blyšťa je za hmly orientačne neprehľadná. Vychodený chodník na hrebeni medzi Blyšťom a Bystrou nie je oficiálnou turistickou trasou. Na úseku Bystré sedlo - Bystrá treba použiť modrú značku! V zimnom období sú chodníky tejto trasy uzavreté.
O Bystrej sa možno viac dočítať v knihe Najvyššie vrchy z edície Prírodné Krásy Slovenska z vydavateľstva DAJAMA.
Autor: Daniel Kollár