Dedinky na ostrovčeku sa snažia lákať turistov. Ich výhodou je však ticho. Ostrov Prvič sa volá tak preto, že je smerom od Vodíc prvým ostrovom. Je to jednoduché, rovnako ako celý Prvič.
Na ostrovček Prvič sa autom nedostanete. Moped tam má len predavač lístkov na trajekt a malý traktor miestny poľnohospodár.
Jediným poriadnym autom na ostrove je azda len staručké požiarne auto miestnych vatrogascov.
Za deväť kún sa z Vodíc - miesta plného turistov, reštaurácií, hluku a diskoték - ocitnete tam, kde na prvý pohľad nie je nič, len ticho.
Miniatúrne námestíčko a okolo rybárske domčeky, ktoré majú toľko poschodí, koľko mal domáci detí, sú mimo sezóny úplne tiché. Občas sa ozýva buchot kladiva, cítiť dym z ohniska, ale to je asi všetko.
V lete je predsa len rušnejšie, chodia sa sem kúpať tí, ktorí túžia po samote, ale napriek tomu tam nenájdete žiadne stánky, otvorený je len jeden obchod a jedna reštaurácia. Kúpanie na Prviči berte ako piknik - prineste si všetko so sebou.
Prvič Luka
Romantická Šepurina
Na ostrove sú len dve dedinky - Šepurina a Prvič Luka - ktoré sú tak blízko pri sebe, že ich oddeľujú len cintoríny. V prvom momente ani neprídete na to, že už ste v tej druhej.
Šepurina je však oveľa romantickejšia. Kamenné stredomorské domčeky hovoria o tom, koľko toho prežili nielen ony, ale aj ich majitelia.
Na ostrove žije okolo 400 obyvateľov. Na dvorčekoch sú zvyšky starých lodí, na oknách visia rybárske siete. Ak je domáci poľnohospodár, ležia mu tam zvyšky radlíc z pluhu. Záhradky sú síce miniatúrne, ale nájdete v nich všetko najdôležitejšie.
Keď zbadáte na niektorom z domov plagát Prodaje se alebo For sale aj s kontaktmi, len ťažko sa ovládate a okamžite nevoláte. Stačiť vám zatiaľ bude 200-tisíc eur.
Šepurina
Faust Vrančič
Ostrovom však hýbe Faust Vrančič. Kňaz, vynálezca, jazykovedec a ešte všetko, na čo si zmyslíte. Taký miestny Da Vinci. Okrem iného aj vynálezca padáka. Darmo sme argumentovali mníchom Cypriánom z Červeného Kláštora či Štefanom Baničom. Faust je Faust.
Faust žil na prelome 16. a 17. storočia a aj 15 rokov na dvore kráľa Rudolfa II. na Pražskom hrade.
Vrančič vydal v Benátkach v roku 1595 päťjazyčný slovník - latinsko-taliansko-nemecko-chorvátsko-maďarský.
Vypracoval aj nákres človeka skákajúceho z veže. Išlo o štvorcový padák a podľa historických dokumentov sa s ním vraj aj skákalo. Vo svojej knihe o tom písal aj anglický biskup John Willkins, tajomník Kráľovskej spoločnosti v Londýne.
Padák podľa Fausta Vranćića.
Múzeum s maketami
Miestny nadšenec Marian Skorzin založil v Prvič Luke malé múzeum Fausta Vrančiča, kde sú makety všetkých jeho vynálezov, prípadne zlepšovacích návrhov. Makety vyrobil miestny detský chirurg Vladimir Lučev. A pri niektorých musel byť veľmi trpezlivý.
Múzeum je na poschodí a ku každej makete je popis v chorvátčine aj v angličtine. Nechýbajú zlepšenia vodného mlyna, organizácia práce pri žatve, prechod cez rieky pomocou lana, vežové hodiny ani vyslovene moderná záležitosť, akou je riečny bager.
Maketa riečneho bagra.
Keďže domáci sú na svojho rodáka nadmieru hrdí, stavajú aj nové, väčšie múzeum.
Ide to však pomaly, keďže financie zháňajú prostredníctvom zbierok, niečím prispieva aj štát.
Zatiaľ je to len betónová opacha, ale keď sa dostavia, mala by to byť stavba, ktorá nebude rušiť ráz tejto tichej dediny.
Ante Antič - aktivity miestneho farára
Z maličkého ostrova pochádza aj ďalšia chorvátska významná osobnosť - Ante Antič. Farár, a ako hovoria domáci, budúci svätý. Vatikán už dokončil proces skúmania a mal by ho pomaly vyhlásiť za blahoslaveného.
Malý kostol neslúži len na modlenie, ale miestny farár má veľké plány. Postupne opravuje aj priestory fary, ktoré budú slúžiť na vzdelávanie farníkov.
Deti sa tam chodia už teraz hrať stolný tenis, opravil betónové ihrisko, kde si môžu zahrať basketbal, futbal aj volejbal, často si tam aj grilujú pod prístreškom.
Je tam krásna záhrada, kde pestujú olivy, figy, vinič aj zeleninu, všetko pre vlastnú spotrebu.
Nad farou a kostolom je pod borovicami krásne miesto s výhľadom na záliv a celú Luku, ktorý chce využiť na stanovanie pre veriacich jednotlivcov aj rodiny s deťmi na oddych a pomoc farnosti.
Zatiaľ sa to týka len Chorvátov a Bosniakov, ale časom možno aj cudzincov.
Cestu hradilo Chorvátske turistické združenie
Autor: FOTO SME - MIRO ČEVELA
