Solin nie je malým mestom ani dnes, má viac než 18tisíc obyvateľov. V jeho najlepších rokoch tu však žilo okolo 60-tisíc ľudí.
Keď dnes vychádzate zo Splitu po diaľnici smerom na sever, na Solin vás upozorní len nenápadná tabuľa. Aj z diaľnice je vidno časť ruín, ale až keď sa rozhodnete k nim zísť, objavíte obrovský komplex zvyškov antického mesta.
Amfiteáter Uličkami dnešného Solinu sa nechajte naviesť najprv k zvyškom amfiteátra. Ležia priamo pri domoch, pokojne by mohli dostať aj popisné číslo.
Zo stavby veľa nezostalo, oválny stred lemujú zvyšky múrov len z jednej strany. Na prvý pohľad vyzerá ako dedinský futbalový štadión. A malí Solinčania ho tak aj využívajú.
Keď sa však prechádzate okolo zvyškov múrov, narazíte na kanalizáciu, odtokové jamy, ktoré okrem odpadkovej vody odvádzali aj krv z obetovaných zvierat. Od Solinu je mŕtvo, ale hluk z diaľnice sa vám tlmeno vznáša nad hlavou.
Panoráma Splitu je tiež na dohľad a je skutočne ťažké si predstaviť, ako to tu vyzeralo, keď sa v amfiteátri tlačili tisícky ľudí a privádzacie kanály vedeli rýchlo do arény napustiť vodu a po jej hladine premávali lode.
Lepšiu predstavu však získate o pár kilometrov ďalej na hlavných vykopávkach. Z amfiteátra sa tam dá dostať aj pešo po chodníku, ale je to dosť ďaleko a k autu by ste sa museli vracať. Aj to však prispieva k tomu, aby ste si uvedomili, aká obrovská antická Salona bola, keďže medzi amfiteátrom a vykopávkami bolo mesto s ulicami, ktoré dnes ešte nie sú odkryté.
Vláda Rimanov Čo odkryli v Soline antické divadlo z 1. storočia starokresťanská bazilika amfiteáter pre 16tisíc divákov starokresťanské pohrebisko Kapljuč zvyšky mestských bazilík zvyšky mestskej brány Tusculum, dom s malým múzeom archeológa Franja Bulića, ktorý tu robil vykopávky starokresťanský cintorín Manastirine s hrobom mučeníka sv. Domnia starokresťanské pohrebisko Marusinac s hrobom miestneho mučeníka sv. Anastázia rímske kúpele
Salonu založili zrejme Ilýri, postupne ju kolonizovali Gréci. Na začiatku nového letopočtu sa Ilýri vzbúrili proti Rimanom, ktorí povstanie s problémami, ale predsa potlačili.
Strediskom provincie Horné Ilýrsko, neskôr premenovanej na Dalmáciu, sa stala práve Salona. Inak Dalmácia dostala svoj názov po ilýrskom kmeni Delmatov.
Ilýri mali pôvodne veľkú autonómiu, ale Rimania postupne aj na tomto území zaviedli svoj hospodársky systém, stavali cesty, ktoré pretrvali až do stredoveku, stavali kúpele, kanalizáciu, chrámy, z Ríma privážali prisťahovalcov a ako úradný jazyk zaviedli latinčinu.
Zároveň s prisťahovalcami sa do Dalmácie dostalo aj kresťanstvo a získalo si tu taký rešpekt, že Salona sa v druhej polovici 3. storočia stala sídlom biskupa. Začiatkom siedmeho storočia mesto spustošili avarské a slovanské kmene. Domáci pred nimi utiekli do Splitu a na ostrovy.
Nový Solin vznikol za rozvalinami Salony a bol centrom chorvátskych kráľov a v miestnej Bazilike sv. Petra korunovali v roku 1075 Zvonimíra za kráľa Chorvátska a Dalmácie.
A všetky tieto historické etapy poznačili aj odkryté ruiny v archeologickom komplexe v Soline.
Pohrebisko so sarkofágmi Areál, ktorý odkrýva ruiny z prvého až piateho storočia, je skutočne rozsiahly. V sezóne sa dá objednať sprievodca, čo odporúčame, pretože popisné tabule nájdete len pri vchode a potom pri rímskych kúpeľoch. Čo je na takej obrovskej ploche s množstvom rímskych a ranokresťanských pamiatok navzájom premiešaných naozaj nedostačujúce.
Hneď pri vchode v lokalite Manastirin sú zvyšky starokresťanského kostola s množstvom roztrúsených sarkofágov. Môžete chodiť po jeho obvodových múroch, v zemi sú otvory do zvyškov podzemných krýpt.
Našťastie sú to len akési diery, takže nelákajú turistov do nich vliezť, ale treba si dávať pozor, aby ste sa do niektorej neprepadli.
Rozpoznať miesto, kde bol hlavný oltár, je ťažké, ale môžete sa orientovať podľa toho, že za ním bolo pohrebisko. A tak kopa sarkofágov vás navedie. Tých sú tam stovky, niektoré zničené, časť z nich reštaurátori už opravili.
V pohrebisku bol pochovaný aj svätý Dujme, ktorého v roku 304 údajne umučili. Jeho pozostatky obyvatelia odniesli počas nájazdu Avarov do Splitu, kde ich znova pochovali.
Prístup aj s kočíkmi Zatiaľ čo v amfiteátri ste počuli zvuky z diaľnice, na vykopávkach je úplné ticho. Mimo sezónu počujete len vtákov a aj v lete sa turisti na obrovskom priestore vedia roztratiť tak, že si môžete vychutnávať samotu.
Z komplexu sú zaujímavé aj zvyšky rímskych kúpeľov, kde vidno jednotlivé miestnosti, v odpočivárni aj priestory na ležanie, kanály na prívod vody.
Na Solin si vyhraďte aspoň tri hodiny, je to taký príjemný doobedňajší alebo podvečerný výlet, ktorý zvládnu aj najmenšie deti.
Hoci je pri mori, ovplyvňuje ho aj pohorie Kozjak, na úpätí ktorého je rozložené. A tak tu v letných horúčavách nájdete príjemný tieň v záhrade pri bývalej fare.
Do areálu sa dostanete s kočíkom aj invalidným vozíkom, sú v ňom popri vykopávkach upravené chodníky.
Cestu hradilo Chorvátske turistické združenie
Autor: FOTO SME - MIRO ČEVELA