V krajine, kde sa až 93 percent obyvateľstva hlási k islamu, je Mádaba najvýznamnejším kresťanským centrom. Jej strategická poloha na ceste z Ammánu k Mŕtvemu moru, neďaleko biblickej hory Nebo, ju predurčila stať sa obľúbenou turistickou zastávkou. Hlavným dôvodom jej vysokej návštevnosti však nie je samotná výhodná poloha, ale jedinečné byzantské mozaiky zo šiesteho storočia nášho letopočtu. Najväčšiu a najvýznamnejšiu z nich poskladali až z dvoch miliónov kúskov farebných kamienkov.
Bezproblémové spolužitie
Mádaba je jedným z mála miest v Jordánsku, kde sa na poludnie mieša hlas muezína zvolávajúci moslimov k modlitbe so zvukom zvonov z kostolných veží. Na jednej ulici tu môžete vedľa seba vidieť mešitu aj kostol, v obchodoch pre turistov - či už kresťanských, alebo arabských - sa dajú kúpiť symboly obidvoch náboženstiev. Miestni ľudia sú na prvý pohľad až ukážkovo nábožensky tolerantní. Zdanie však aj tu trochu klame a ani v Mádabe nie je spokojnosť so vzájomným spolužitím stopercentná.
Maria, postaršia predavačka so snáď najkresťanskejším menom, aké môže byť, od ktorej si, paradoxne, kupujeme práve arabskú šatku, vysvetľuje, z čoho pramení mierna nespokojnosť miestnych kresťanov: „Keď som bola malá, Mádaba bola kresťanským mestom. Teraz sú tu kresťania v menšine a sú obklopení moslimami," hovorí nám svoje obavy. Jej slová potvrdzujú aj oficiálne údaje hovoriace o tom, že aj napriek tomu, že je Mádaba stále najvýznamnejším kresťanským centrom krajiny, predstavujú kresťania už len jednu tretinu obyvateľov.
Napriek tomu sa Maria na život kresťanky v arabskej krajine nesťažuje: „Cítim sa tu plne akceptovaná, vôbec nemáme ako kresťania problémy," hovorí vlastnú skúsenosť. Nie vždy to však bolo tak. Novodobú Mádabu na mieste starovekého mesta obnovili až v 19. storočí po tom, čo sa sem z neďalekého Karaku po krvavých stretoch s tamojšími moslimami vysťahovalo asi dvetisíc kresťanov. História samotnej Mádaby je však o tisícky rokov staršia ako jej novodobé dejiny.
Biblické mesto
Mesto sa spomína už v biblickom Starom zákone v Štvrtej knihe Mojžišovej - Numeri a Knihe Józuovej, ale jeho názov sa nachádza aj na mimoriadne významnej pamiatke - stéle kráľa Méšia z roku 850 pred Kristom, na ktorej je zároveň najstarší dochovaný hebrejský nápis. Táto stéla, ktorú objavili v roku 1868, je v súčasnosti vystavená v parížskom Louvri. V Jordánsku sa nachádza viacero jej kópií, z ktorých je jedna súčasťou expozície múzea v Mádabe.
V prvom storočí nášho letopočtu sa Mádaba stala rímskym provinčným mestom s klasickou rímskou štruktúrou - centrálnou kolonádou, ktorá bola lemovaná verejnými budovami. Z rímskeho mesta sa do súčasnosti zachovali len nepatrné zvyšky, ktoré sú zahrnuté v miestnom archeologickom parku. V tomto parku však nie sú rímske pamiatky dominantné, výraznejšie sú tu stavby z neskoršieho byzantského obdobia. Práve v tejto dobe totiž kresťania v Mádabe vystavali mesto s veľkým množstvom kostolov, ktoré zdobili slávnymi mozaikami. Niektoré zo známych obrazcov sa pritom našli aj v starobylých domoch a vilách.
Po najslávnejšom období mesta nastal jeho rýchly úpadok. V roku 747 postihlo Mádabu mimoriadne ničivé zemetrasenie, jej pôvodní obyvatelia ju úplne opustili. Miestne mozaiky boli teda viac než tisíc rokov zabudnuté a náhodne ich objavili až novousadlíci len pred viac ako sto rokmi.
Dvadsaťmetrová mozaika
Po tom, čo si kresťania v devätnástom storočí vybrali Mádabu za svoje útočisko, tu pri stavbe svojich domov na rozvalinách dávneho mesta nachádzali jednotlivé pozoruhodné mozaiky. Miesto sa stalo známym predovšetkým po objavení mozaikovej mapy Svätej zeme - najslávnejšej mádabskej mozaiky zloženej z dvoch miliónov častí. Samotná mapa má mimoriadny historický význam a to aj napriek tomu, že sa z nej dochovala len jedna tretina. Pôvodne podľa odhadov dvadsať až dvadsaťpäť metrov dlhý a šesť metrov široký obrazec prezentoval vtedajšie usporiadanie Blízkeho východu vrátane 157 nápisov označujúcich jednotlivé, prevažne biblické mestá. Dá sa tu nájsť Jeruzalem, Betlehem, Jericho, Mŕtve more a rieka Jordán, ale tiež hora Sinaj, delta Nílu a množstvo iných miest.
Dnes tvorí mozaika časť podlahy nenápadného kostola gréckej ortodoxnej cirkvi zasväteného svätému Jurajovi, ktorý tu postavili na konci 19. storočia. Keby tento kostolík človek cielene nehľadal, ľahko ho pre jeho nenápadnosť obíde. Miestny poklad je pred očami náhodných okoloidúcich dobre ukrytý.
Na vnútorných stenách kostola sa nachádza viacero starobylých mozaík z ďalších mádabských chrámov, ktoré sa do súčasnosti nedochovali. Ich múry totiž pri výstavbe novodobej Mádaby zahrnuli do základov miestnych domov a tak z nich zostali len mozaiky.
Samotný kostol sa oplatí navštíviť hlavne počas bohoslužieb v piatok alebo nedeľu ráno. Aj keď si v tomto čase návštevníci nemôžu mozaiky detailne obzrieť a musia počkať do konca omše, čarovná atmosféra, ktorú v tomto chráme vytvára spievaná liturgia, je naozaj podmanivá a po viacnásobnej návšteve mešít a každodennom počúvaní arabských modlitieb z minaretov padne zmena v podobe kresťanských spevov naozaj dobre.
A keď si návštevník miestnu atmosféru vychutná dosýta, môže sa vybrať na niektoré z ďalších okolitých biblických miest - horu Nebo, odkiaľ Mojžiš pri putovaní z Egypta prvýkrát zazrel zasľúbenú zem a ktorá je súčasne aj miestom jeho posledného odpočinku. Takisto sa oplatí navštíviť zajordánsku Betániu, kde pokrstili Ježiša, alebo sa vybrať po stopách Rimanov.
Či vrátiť sa naspäť do arabského sveta.
Autor: Zuzana Seberíniová
