SME

Safari nie je krv, ale cesta

Pohľad na africkú divočinu z terénneho auta bez strechy dostal humánnejšiu tvár. Ďalekohľad pušky vymenil hľadáčik fotoaparátu.

Slovo safari znelo roky tajomne, pripomínalo diaľky, inú kolonizáciu Afriky. Jeho živelnú tvár západnému svetu predstavil spisovateľ Ernest Hemingway. Celý život prahol po dobrodružstve a ani po zranení v prvej svetovej vojne neprestal pátrať po adrenalíne. Tak chápal aj safari - ako zážitok potvrdzujúci pocit lovca.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

To bolo ešte v päťdesiatych rokoch minulého storočia. Športový lov divokej zveri je dnes už vo východnej Afrike zakázaný. Neobmedzená streľba bielych dobrodruhov a biznis s kožušinou a slonovinou priviedol mnohé druhy do stavu ohrozenia. Národné parky Kene a Tanzánie sú teraz miestom, kde je možné loviť už iba fotoaparátom. A fotoaparáty bielych turistov sa kopia v tisícoch, jedno terénne auto prenasleduje pre najlepší záber to druhé.

SkryťVypnúť reklamu

Pre Keňu sú turisti hlavným zdrojom peňazí. A miestni sa ich snažia presvedčiť, že všetky doláre a eurá sa vracajú späť do ochrany prírody. „Čierny obchod so slonovinou je však stále silný. A sú v ňom aj ľudia z Európy, ale najmä z Ázie," hovorí mi Charles, strážca z kenského Národného parku Amboseli, pri svetle petrolejovej lampy uprostred nočného buša.

Starec a divočina

obraz_02.jpgSafari znamená v svahilčine, oficiálnom jazyku Kene, cestu. Ernest Hemingway sa na africkú cestu vydal dvakrát v živote. Na začiatku tridsiatych a päťdesiatych rokov, vždy na niekoľko mesiacov. Stal sa tam kráľom, lovcom, machom. Známy beloch zo západu mal niekoľkých sluhov, miestnych až na výnimky považoval za podradných a nazýval ich „niggas". S domorodými lovcami si však aj napriek slabej svahilčine rýchlo porozumel, pochopil ich spôsob lovu, ich pravidlá. Nikdy nezabil levicu, na leva mieril iba ako muž.

„Zastreliť leva z úkrytu v aute, keď šelma ani nemusí tušiť útok, nie je iba nelegálne, ale zároveň zbabelé. Nehodné jedného z najušľachtilejších divokých zvierat," napísal v knihe Zelené kopce Afriky zo svojho prvého safari. Ulovil desiatky antilop, byvolov aj levov, s úsmevom pózoval na fotografiách v khaki oblečení s korisťou aj svojou puškou. Hrdý na pach krvi, menil sa až na sadistického pološialenca. „Bolo smiešne sledovať môjho pobočníka M'Colu, ako zblízka zastrelil hyenu. Rana po náboji bola komická, v očiach hyeny bolo prekvapenie z prichádzajúcej smrti. Vrcholom hyenieho humoru bolo, keď zviera začalo bláznivo krúžiť, kým mu nevypadli črevá. Vtedy zastavilo a začalo ich s chuťou požierať," zapísal si Hemingway do Zelených kopcov.

SkryťVypnúť reklamu

Prežil svoju smrť

Keď sa Hemingway v roku 1952 do východnej Afriky vrátil, európske a americké médiá ho pochovali. Pri ťažkej leteckej nehode utrpel vážne zranenia. Kým sa správa o jeho prežití dostala na starý kontinent, v novinách už vyšli jeho nekrológy. Afriku mu potom neznechutil ani požiar v buši, po ktorom mu zostali rozsiahle popáleniny. „Miesto, kde sa muž cíti doma, hoci ďaleko od svojho rodiska, je miestom jeho osudu," písal vo svojom Druhom liste z Tanganiky.

Do civilizácie sa Hemingway vracal v roku 1954. V roku, kedy s novelou Starec a more získal Nobelovu cenu. Cena vtedy unikla dánskej spisovateľke Karen Blixen s jej osobnou spoveďou o Keni Out of Africa, u nás známou ako Spomienky na Afriku. Keňa si Blixenovú uctila, štvrť Nairobi, ktorá stojí na jej niekdajších kávových plantážach, pomenovala Karen. Hlavné mesto Kene sa za takmer polstoročie od jej smrti zmenilo. Niekdajšiu divočinu pohltil betón, ale najmä nekončiace zástupy plechových chatrčí v slumoch.

SkryťVypnúť reklamu

Mesto odrezáva z prírody a preplieta sa s ňou. Stále menší Národný park Nairobi na hranici metropoly pretína železnica, žirafy, zebry a gepardy musia na ceste za potravou prekonávať aj asfaltovú cestu. Park Nairobi je však výnimkou, v ostatných parkoch civilizáciu od prírody oddeľuje divoká krajina.

Ozajstná divočina je potom ktorýmkoľvek smerom z hlavného mesta. Keňa má desiatky národných parkov. Najväčšie prírodné divadlo ponúka každoročne v apríli miliónová migrácia celých stád byvolov, zebier aj žiráf z tanzánskeho Serengeti do kenských parkov Masai Mara a Amboseli. My sme vyrazili do najväčšieho z parkov - Tsavo na juhu krajiny.

obr_03.jpg

Pohyb ľudí po parku Tsavo je obmedzený. Nesmú vystúpiť z auta, táboriť môžu
len za jeho hranicou. Miestni zákaz porušujú a vodia na pašu svoje kravy.
Strážcovia parku ho chránia vyzbrojení nabitými samopalmi.

SkryťVypnúť reklamu

Mesto slonov

V meste Voi, na rázcestí magistrály z Nairobi do pobrežnej Mombasy alebo na hranice Tanzánie, sa život končí o šiestej večer. Miestni vedia, že po západe slnka majú vyprázdniť priestor pre slony. Prichádzajú za vodou, neboja sa priblížiť k civilizácii. „Do domov si netrúfnu, ale často sa dostanú veľmi blízko," hovorí náš sprievodca Bonifac. Moskyty tu už štípu viac ako v Nairobi, buš je už za hranicami mesta.

Bonifac je pôvodom Taita, z malého kmeňa na juhu Kene, blízko Národného parku Tsavo. Jeho predkovia mali zvláštny zvyk. Svojich mŕtvych nepochovávali do zeme. Ich hlavy oddelili od tela a nabodli ich na oštepy v jaskyni. Chodili sa k nim potom modliť za dážď, úrodu aj dobrý lov. Kresťanstvo vraj tieto zvyky úplne vytlačilo. Nevytlačilo však úctu k divokým zvieratám. Slony podvečer putujú za vodou aj o pár kilometrov južnejšie, v oblasti Kasigau, na hranici parku Tsavo. Blízko pri hlinených chatrčiach so slamenou strechou je vodná nádrž, ktorá vo vyprahnutej červenej krajine láka aj vodné byvoly či zebry.

SkryťVypnúť reklamu

obr_04.jpg

Slony sa počas horúcich dní ochladzujú na bahnitých plochách.
Ich koža je preto červená ako miestna pôda.

Kasigau leží na súkromnom pozemku, čoskoro bude „luxusným" ekoturistickým centrom v divočine, s teplou vodou zohriatou na ohni a energiou zo solárnych panelov. Zatiaľ je tábor provizórny, spíme v stane pod akáciou. Zajtra vyrážame na safari do parku Tsavo, do jeho východnej, väčšej časti.

Za tenkým plátnom stanu počuť nočný buš. Hyeny nezavíjajú, ale smejú sa. Zvedavé zvieratá sa pri ceste za vodou neboja priblížiť až k chatrčiam, hovorí Frank, ďalší z našich sprievodcov. Túto noc veľké zvery neprišli, iba ráno sme pri napájadle vyrušili byvoly. Pred fotoaparátom rýchlo utiekli. „Hlavne, aby sa nenaučili do tábora chodiť paviány. Tie, keď vycítia jedlo z kuchyne, môžu útočiť v hordách. Ako jediné zo zvierat ich nezastaví ani elektrický drôt. Dokážu ho podliezť a narobia riadnu spúšť," hovorí Bonifac.

SkryťVypnúť reklamu

Prach, sucho a objektív

obraz_03.jpgVýpravu tvoria dve autá. Silný Land Rover a na pohľad rozpadajúca sa biela dodávka so silným motorom, ktorá napriek vzhľadu vydrží aj miestne hrboľaté cesty. Na oboch vodiči odklopia strechu, vyrážame do červeného parku Tsavo. Strážca pri bráne do parku nás prekvapený víta v teplákoch.

Rýchlo sa prezlieka do maskáčovej uniformy, siaha po svojom samopale a sadá k nám do auta. Bude nás sprevádzať. Jeho zbraň je vraj nabitá, neberie ju na zvieratá, ale hlavne kvôli pytliakom. Nepôsobí drsne, často sa usmieva, veľa nerozpráva. Akoby neveril svojej angličtine. Zvieratá sú v Tsavo podobne plaché. Zo začiatku vidíme iba pár antilop, väčšinou sú veľmi ďaleko a na dohľad ich priblíži iba objektív fotoaparátu.

Drahé kamene a vzácna tráva

Tsavo je park bez plotov, takmer. Drôty ho lemujú iba na dvoch miestach. Blízko ľudských obydlí, kde chráni ľudí pred migráciou divokej zvery a okolo baní. Aj do zeme parku Tsavo ryjú ťažké stroje. Ťažia tu drahokamy - najmä rubíny. Jediná ľudská činnosť, ktorej dáva kenská vláda výnimku vnútri parkov, je ťažba drahých kameňov. Bane patria väčšinou Indom a modernej zbohatlíckej vrstve, rozvetvenej rodine prvého prezidenta Jomo Kenyatta.

SkryťVypnúť reklamu

Do parku pritom nesmú ani pastieri priviesť svoje stáda, ľudia nesmú do krajiny akokoľvek zasahovať. O pár kilometrov ďalej suchou cestou, za oblakmi prachu, sa uprostred parku objaví stádo kráv a chlapec zamotaný do červeného súkna. Mladý Masai je v parku načierno. Za pásom má iniciačný nôž v červenej koži, pri nohách mu stojí bandaska s vodou - jeho jediná výstroj na dlhé dni v buši. Chlapec sa objektívu nebojí, usmieva sa. Pri ceste naspäť však stretneme už len jeho stádo. On sám sa už niekde ukryl.

obr_02.jpg

Obdobie dažďov tento rok do kenského parku Tsavo neprišlo. Sucho zabilo aj dospelého slona.

Sucho zabíja

Tsavo len pomaly zelenie. Krajina má za sebou pridlhé obdobie sucha, aj teraz spŕchne iba občas. Okolo mŕtveho byvola sa zlietajú muchy. Jeho telo leží iba pár metrov od vyprahnutej vodnej nádrže. „Stratil nádej. Po dlhom putovaní zistil, že jeho stará nádrž, ku ktorej sa vracal, je stále bez vody. Ďalej už nešiel," hovorí Bonifac. Pri ceste vidíme aj mŕtve telo slona, suchá koža na ňom už odkrýva kosti. Na jar, kedy malo pršať niekoľko mesiacov, tu nespadla takmer ani kvapka. Na krátke obdobie dažďov pred koncom roka tu dlhšie ako zvyčajne čakali aj zvieratá.

SkryťVypnúť reklamu

Pásy a škrvny

Safari v Tsavo je však najmä o živých zvieratách. Vysoké žirafy pre hluk motora neutečú, sledujú odlesk v objektíve z bezpečnej vzdialenosti. Miestami im spoločnosť robia aj zebry a antilopy. Pštrosy sa držia najďalej.
Hrozivo a komicky zároveň pôsobia byvoly. „Je schopný zabiť človeka," hovorí Bonifac. „Ale iba ak mu ukážeš, že sa ho bojíš. Najskôr si ťa vyskúša. Mykne hlavou, ako by chcel po tebe vyštartovať. Ak začneš utekať, vydá sa za tebou. Pevnými rohmi ľahko zabije. Ale ak zostaneš stáť na mieste, zmätie ho to. Nezíska dominanciu, nerozumie ti a radšej ustúpi."

Cesta parkom neznamená stáda divokých zvierat na každom kroku. Treba prejsť aj stovku kilometrov a mnohé zvery aj tak zostávajú iba na obzore. Tak ako obrys Kilimandžára, ktorého ľadovce sa dajú len ťažko odlíšiť od žiarivo bielych oblakov. Tvárou v tvár v Tsavo uvidíte azda len pavúka, ktorý sa húpe na svojej pavučine pár metrov nad cestou. Keď máte šťastie, stádo zebier vám skríži trasu, hoci hneď utečie. Pakone si nakoniec únik rozmyslia a pozorujú dva hučiace stroje na sto metrov. Občas potrasú nechápavo hlavou a ďalej sa pasú.

SkryťVypnúť reklamu

Šelmy sa skrývajú

obraz_04.jpgTsavo nie je ani divočina, v ktorej na vás zo stromu skočí leopard. Buš prechádza do suchej savany. Pred ľudmi sa tu ukrývajú aj levy. Po ceste nás sprievodca upozorní na čerstvé stopy vo vysušenej pôde. Musí zastať, aby si ich necvičené európske oči všimli. Šiel tadiaľ iba pred pár hodinami. V divočine však leva v ten deň neuvidíme. Ani dni potom. Je ich tu už málo a držia sa ďalej od ľudí.

Miestne levy sú jedinečné. Samce takmer nemajú hrivu. V hustom poraste buša by im prekážala. Biológovia to podľa sprievodcu Lonely Planet vysvetľujú najmä zvýšenou hladinou testosterónu. Samec je preto agresívnejší a lepšie si stráži svoje teritórium, do skupiny nepustí iných samcov. Výnimočne útočí aj na ľudí.

Práve levy z tejto oblasti boli v minulosti známe ako ľudožrúti, najagresívnejšie šelmy kontinentu. Príbeh sa viaže k dvom konkrétnym samcom, ktorí v devätnástom storočí útočili na stavebných robotníkov na železnici. Viacerých zožrali. Ulovil ich po mnohých pasciach až britský dôstojník. Neskôr sa ukázalo, že obaja samci mali poškodený chrup a nedokázali tak loviť v prirodzených podmienkach, museli si nájsť ľahšiu obeť. Plukovníkove zápisky inšpirovali americký film The Ghost and the Darkness, u nás známy ako Lovci levov.

SkryťVypnúť reklamu

Slony s červenou kožou

Juh Kene je však najmä krajinou slonov. Miestni obri sú dominantou, netrúfnu si na nich ani levy či leopardy. V kuchyni pod slamenou strechou na tento večer stojí pri panvici Charles, strážca z parku Amboseli. Miluje slony, tvrdí, že všetkých 1500 z Amboseli pozná po mene. Vie ich vraj hravo rozoznať, odlišujú sa veľkosťou uší, klami, či rôznymi škvrnami.

Tu, v Tsavo sú slony veľmi plaché. V Amboseli vraj neváhajú prísť až k džípu a škriabať si oň chrbát ako to robievajú o strom. Slony však môžu byť aj nebezpečné a občas útočia na ľudí. „Najhorší sú samci v ruji. Vtedy majú obrovskú silu a sú nepredvídateľní. Sú schopní zabiť aj človeka," hovorí Charles.

Rozpráva príbeh o súboji dvoch mladých samcoch. Bojovali spolu nepretržite tri dni. Boj sa skončil až v momente, keď ten silnejší zabodol kly do boku toho druhého. „Rana bola taká hlboká, že by sa do nej zmestila aj celá ruka až po lakeť," hovorí Charles. K zranenému slonovi zavolali veterinára z Tsava. Charles zakrýval krvácajúcu ranu. Slona však už nezachránili.

SkryťVypnúť reklamu

Slony v Kasigau sú červené, od blata a miestneho prachu. Prvé stádo sme videli keď sa stmievalo, prebehli bojazlivo cez cestu. Všetky ďalšie slony potom, keď začuli zvuk motora, utekali. Jeden bol iba pár metrov od východu z parku, jeho masívny chrbát sa však rýchlo stratil medzi stromami buša.

obr_01.jpg

Afriku zblízka bielej časti sveta predstavili spisovatelia Karen Blixenová
knihou Out of Africa (Spomienky na Afriku) a vášnivý lovec Ernest Hemingway.

Opička

Bránu parku zdobí kovový nosorožec. Cez jej mrežu pozeráme von, na planinu, koľajnice, prvé chatrče. Zvyknutí striehnuť na každý pohyb, vystreliť rukou smerom do diaľky, upozorňujeme sa celú cestu na nové zviera. „Pozri, pozri, tam je opička," ukazuje smerom k železničnému priecestiu dievča z našej výpravy. Zaostriť na tú diaľku opäť dokážem iba cez objektív. Nie je to opica. Na ceste sa hralo malé černošské dieťa. Keď sa vezieme okolo, pozerá sa na nás trochu zvedavo a trochu vystrašene. Podobné zvery možno ešte nevidelo.

Cesta sa uskutočnila v spolupráci s Platformou MVRO s podporou Európskej komisie a SlovakAid.

SkryťVypnúť reklamu

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Cestovanie

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  5. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 30 455
  2. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 17 395
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 543
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 902
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 236
  6. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 036
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 820
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 801
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Ľuboš Vodička: Zolná, kostol za hradbami
  2. Ľuboš Vodička: Slovenské hrady: Tematín
  3. Anton Kaiser: 100 rokov organizovanej turistiky III.
  4. Ladislav Kucharik: Bahrain - panské pieskovisko na zimu
  5. Michal Drotován: Singapur - mesto budúcnosti. Naozaj?
  6. Aleš Tvrdý: Ľudské povolania
  7. Ľuboš Vodička: Kam vo Viedni, keď prší? Albertina
  8. Miroslav Lisinovič: Putovanie slovenskými kalváriami - Lokca
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 060
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 644
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 432
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 9 941
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 446
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 362
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 251
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 432
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťZatvoriť reklamu