Máme víťaza druhého kola cestovateľskej fotosúťaže. Europoort-Rotterdam vyhral síce s výrazným náskokom, ale aj ostatné fotografie jednoznačne stoja za povšimnutie. Pozrite si, ako ste hlasovali. Tému tretieho kola s názvom "farby trhoviska" práve v týchto dňoch triedime.
Takto vyzeralo poradie podľa poroty:
1. Europoort-Rotterdam. FOTO: tkopec
Bez debaty pekná fotografia, ktorá zaujme už na prvý pohľad. Ľahký opar zmäkčuje kontrast medzi životom v popredí a oddychujúcimi obrami zo železa v pozadí. Na túto rannú prechádzku po pobreží Atlantiku sa rozhodne oplatilo privstať. Autorovi gratulujeme. Pochvalu si vyslúžil aj od profesionálov. Pokochajte sa detailami v plnom rozlíšení, vrelo odporúčame.
Na prvé miesto by ju zaradili hneď trojica porotcov: Ľubo Stacho: "Europoort-Rotterdam vynikajúco vystihuje atmosféru miesta. Obsah tejto dokumentárnej snímky dýcha na mňa pravdivosťou a človečenstvom. Nejde o formálnu hru ale o zachytenie života."
Ľudo Jambrich dopĺňa: " Táto fotka ma oslovila kombináciou farby, protisvetla a postáv na pozadí prístavných žeriavov. Má zvláštnu a zaujímavú atmosféru."
Súhlasí aj Pavel Pecha: "Veľmi pekná fotka. Využité protisvetlo vykresľuje zaujímavú atmosféru aj priestor. Páči sa mi to spojenie ľudských siluet so siluetami prístavných žeriavov."
Rotterdam zaujal aj Andreja Bána, hoci nie bez výhrad: "Výtvarne čistá fotografia, obsahuje paralelné deje, siluety postáv, psa a prístavných žeriavov. Má to atmosféru, ale ide o x-tú variáciu tej istej myšlienky. Nevadí, z tejto kolekcie to patrí medzi to lepšie." U Bána na dvojku.
2. Varanasi - India. FOTO: hofiak
Autentickosť tejto fotografie je okúzľujúca. Zaujala dejom aj bezprostrednosťou. Z nášho výberu asi najviac dýcha ľudskými príbehmi a exotickými diaľkami. Detaily si môžete pozrieť tu.
Nie je prekvapujúce, že práve tento typ fotografie ocenil zarytý dokumentarista Andrej Bán. Zaradil by ju na prvé miesto, hoci ani tu sa nezdržal konštruktívnej kritiky: "Mohla by to byť pekná fotografia skákajúceho dieťaťa do vody, keby... keby bola inak myslená, keby sa autor sústredil na dieťa a keby tam nebolo zbytočne toľko prístavu a v pozadí mesta na pravej strane fotografie. Pekné, ale nie celkom domyslené, škoda. Z ponuky v tejto kolekcii ale pre mňa najzaujímavejšie. Aspoň trochu o živote, o človeku."
My len dodávame, že témou tohoto kola neboli "deti" ale "prístavy", preto redakcii viac prístavu vôbec neprekážalo. S Andrejom súhlasíme - u nás tiež na jednotku.
Aj Ľubo Stacho patrí medzi fotografov, ktorých fascinujú ľudské príbehy. Kúpajúcich sa Indov by zaradil vo svojom rebríčku na tretie miesto, pretože sa mu páči "autentický dokumnet doby a miesta, s pridanou hodnotou kompozície."
3. Prístav, v ktorom sa rodia lode. FOTO: naviivan
Na prvý pohľad neveľmi zaujímavá fotografia. V plnom rozlíšení nás však v redakcii úplne dostala. Nemohli sme sa zbaviť absurdného dojmu Noemovej archy, zachraňujúcej jeden druh obludných chrobákov v podobe rovnakého modelu áut. Čisté detaily by isto zaujali aj vo výreze. Určite jeden z favoritov SME!
Bez odozvy však neostala ani u profíkov, teda najmä u umelcov, ktorých fantázia zapracovala na plné obrátky. Najviac potešila Filipa Vanča a Ľuba Stacha.
Hovorí Filip Vančo: "Fascinujúci motív až rozprávkový, pripomína mi Guliverove cesty. Kombinácia obrovského trupu lode s maličkými akoby hračkárskymi autíčkami posúva pre mňa celú situáciu mimo realitu a čas." Nezdržal sa však ani kritiky: "Lepšie zvolenou kompozíciou by mohol byť tento pocit oveľa jasnejšie odčítateľný." Zaradil by ju na tretie miesto.
Ľubo Stacho zaujímavo posunul dojmy redakcie: "Autor zachytáva stavbu lodí, pripomínajúcich Noemovu archu. Metaforickým odkazom na starý zákon fotografia vnáša do súčasného života otázky ako morálka, pravda, pomoc blížnemu, zmysel života." U Stacha na dvojku.
4. Pokhara, Nepal. FOTO: miroertel
Chaos, ktorý paradoxne vytvára určitý vzorec a navodzuje pokoj. Už len miesto, kde bola snímka spravená, evokuje budhistickú mandalu, ktorú po prílive spláchne voda. Fotografia určite zaujme nielen farebnosťou, ale i myšlienkou. Mimochodom, aj vy ste si všimli ten záhadný vodný bicykel v popredí?
Páčila sa najmä Pavlovi Pechovi: "Zaujímavá variácia prístavu. Tak či tak ma ale fotografia zaujala svojou farebnosťou a rovnakými tvarmi lodí. Je to pekná, cestopisná fotka." Trojka v Pechovom výbere.
Zabodovala aj u cestovateľa Ľuda Jambricha, a to nielen exotickým prostredím! "Tieto farby a tvary mi pripomínajú obraz v štýle kubizmu. Takému Mondrianovi by sa podľa mňa isto páčil.", ocenil Jambrich aj výtvarnú stránku fotografie. Zaradil by ju na druhé miesto.
5. Plachty. FOTO: skoba
Pri množstve panoramatických kompozícií tento jednoduchý minimalizmus vyslovene potešil. Hoci technicky nie veľmi dokonalý, čisté tvary a jasná symbolika zabodovala viac ako niektoré prehnane vyšperkované snímky. Čo na to porotcovia? Plné rozlíšenie fotografie.
Filip Vančo má tiež radšej nedopovedané veci: "Plachty sú výtvarne čistá fotografia, vizuálne zaujímavá, dobre zakomponovaná, s výborným svetlom a zaujímavým motívom. Niekedy može takýto detail povedať viac ako celok." Zaradil by ju na druhé miesto.
"Táto fotka sa aj mne páči pre zvolenú kompozíciu a minimalizmus pôsobiaci vizuálny zážitok", dopĺňa Vanča Ľubo Stacho. Medzi jeho "top 3" sa ale nedostala. Rovnaký postoj zaujal Ľudo Jambrich: u neho tiež "špeciálne uznanie bez poradia".
6. Tiene lásky v prístave. FOTO: xMISOx
A nie, nebolo to príliš sladké ani pre cynickú redakciu. Cynické by naopak bolo ignorovanie šikovného spracovania inak večného leitmotívu milencov, diaľok, mora a nádeje. Aj vám pripomína tvar člna okno katedrály? Aj vy ste si všimli pavučinu zábradlia, ktorá obopína a spája obe postavy? Alebo veslá, pripomínajúce životnú drinu? Množstvo symbolov nás nakoniec presvedčilo - posúďte sami. A niekoho z poroty tiež...
Slovo má Filip Vančo: "Jediná z fotografií v tomto kole, kde autor pracuje s témou metaforicky - teda že nezobrazuje len prístav ako prístav, ale hovorí o tom, že prístavom može byť aj niečo iné. Nemám výhrady, možno by som len vyretušoval tie svetlé špinky na tmavej hladine v spodnej časti fotografie" U Vanča na jednotku!
7. Bristol harbour. FOTO: oversteer
Toto je prístav podľa nášho gusta! Pritom väčšina turistov si nákladné prístavy ani nevšimne. Páči sa nám, ako železo a stroje symbolizujú ľudí, ktorí sú s daným miestom spätí oveľa viac ako náhodný cestovateľ. Armáda žeriavov zaujímavo salutuje dobrej kompozícii a my v redakcii autorovi gratulujeme. Kliknite pre plné rozlíšenie.
Kvalitný čiernobiely industriál si nemohol nevšimnúť ani Pavel Pecha: "Toto je príklad, že i také stroje ako prístavné žeriavy dokážu pôsobiť výtvarne. Pekná fotka. Hoci pôsobí trochu ponurým dojmom, ale tým len dotvára atmosféru prístavu." Dvojka v Pechovom výbere.
8. Biela-modrá-červená. FOTO: mikaphoto
Názov, nápad, vtip, prevedenie. Čo dodať? Fotka, ktorá hovorí sama za seba.
Stručný bol aj Ľudo Jambrich: "Jednoduchý motív, ale pôsobivá farebnosť a nomen omen... Trojka v mojom výbere."
9. Správca siete. FOTO: vajsko
Prístavný admin bol pohotovo prichytený pri čine. Detaily jednoducho k prístavom patria a o detailoch často býva dobrá fotografia. Pluska za nápaditý názov. Plné rozlíšenie je TU.
Slovo má Pavel Pecha: "Je to pekný detail rybára pri dobrom svetle; možno by bolo zaujímavá aj reportáž z tohto prostredia. Spolu s Pokharou-Nepal trojka v mojom výbere."
10. Mekong-pitstop. FOTO: redkoffka
Zvláštna, asymetrická fotografia s pridanou cestovateľskou hodnotou. Tok Mekongu pôsobí nadčasovým dojmom, divák váha, či sa pozerá na Laos očami podnapitého turistu, alebo z pohľadu pilota útočiaceho vrtuľníku vo Vietname. Alebo jednoducho očami šikovného fotografa. Príjemné, pastelové farby umocňujú atmosféru - pozrite sa detailnejšie.
Nezvyčajný dojem z fotografie nevedel presne opísať ani Pavel Pecha: "Neviem čo presne ma zaujalo na tejto fotke - či svetlo, farba, či tvary lodí - pôsobí takým pokojným dojmom. S výrezom alebo kompozíciou by sa však dalo ešte niečo robiť" V každom prípade aj takto je výborná - u Pechu špeciálne ocenenie mimo poradia.
11. Rozhodol sa vystúpiť. FOTO: tkopec
V tomto kole vyvolala asi najviac rozporov v rámci redakcie. Nemusí sa páčiť každému, niekomu prekážal priostrý kontrast a farby, niektorí sme dokonca tipovali fotomontáž. Čím dlhšie sa však na ňu pozeráte, tým viac vás baví. Názov dotvára pridanú hodnotu. Čo vy na to?
Pobavila aj Pavla Pechu: "Je to vtipná fotka :-), oceňujem dobrý postreh fotografa." Osobitné uznanie mimo poradia.
Nasledujúce fotografie síce neboli slovne hodnotené, ale zaujali nás natoľko, že sme ich priradili do súťažného výberu. Ostatne, vašim hlasovaním sa môžu dostať omnoho vyššie.
12. Piranské lode. FOTO: oviec
V tomto prístave akoby zamrzol čas, ale iba na prvý pohľad. Laná člnov sa stlačením spúšte premenili na množstvo čarovných prútikov, ktoré dodávajú obrazu chvejivý rytmus. Rozdiely medzi skutočnosťou a odrazom sa strácajú. Zaujímavá kompozícia a perspektíva, odkazujeme autorovi. Presvedčte sa sami.
13. Atrament. FOTO: M5
Síce trochu "okukaná" a klasická finta s otočením fotografie a odrazom hladiny, ale výsledný efekt je veľmi podarený. Každý dobrý výber by mal obsahovať aspoň jeden čisto abstraktný úlet, a tento nás pobavil najviac. Atrament v názve by sme pokojne mohli nahradiť olejom či temperou - autor nám dokázal, že aj so zrkadlovkou sa dá maľovať. Aha - takto.
14. Dvaja v prístave. FOTO: tomaskamartin
Čo už len na tomto vidíme? Úprimne - netušíme!!! S kolegom Trnkom sme sa ale k tejto fotografii stále vracali. A s čoraz väčším a väčším úsmevom. Osoby na fotke, dokonca aj uväzovací kolík dostali vlastné mená, identitu a príbehy. Farbu spálenej pokožky, tehál a hrdze sa akýmsi zázrakom podarilo zladiť. Postupne sme si všimli aj množstvo paralelných línií s osobitým odtieňom. A tie ignorantské, odosobnené pózy hlavných protagonistov... Proste čumíme ako ten kolík v popredí. Náš tajný favorit, oba palce hore! :-) Asi neuveríte, ale túto obyčajnú fotografiu sme si azda najviac obľúbili. Naozaj. Ak by ste ju chceli ako plagát...
15. Octopus garden. FOTO: praktisch
Bizarná armáda sušiacich sa chobotníc kontrastuje s prázdnou hostinou v popredí. A čo ten zvláštny, osamelý stolík tesne pri brehu?. Trochu mrazivá fotka, ktorá potlačila reálny svet bohatých jácht a prístavu v pozadí. Oplatí sa aj priblížiť.
Takto ste hlasovali
1. miesto: Europoort-Rotterdam - 258 hlasov
2. miesto: Octopus garden - 144 hlasov
3. miesto: Piranské lode - 115 hlasov
4. miesto: Bristol harbour - 109 hlasov
5. miesto: Mekong-pitstop - 103 hlasov
6. miesto: Atrament - 96 hlasov
7. miesto: Pokhara, Nepal - 75 hlasov
8. miesto: Správca siete - 73 hlasov
9. miesto: Tiene lásky v prístave - 65 hlasov
10. miesto: Biela-modrá-červená - 64 hlasov
11. miesto: Plachty - 55 hlasov
12. miesto: Dvaja v prístave - 49 hlasov
13. miesto: Prístav, v ktorom sa rodia lode - 42 hlasov
14. miesto: Varanasi - India - 28 hlasov
15 .miesto: Rozhodol sa vystúpiť - 22 hlasov
Autor clanku
Naša porota
Tibor Huszár (1952)
Živá legenda slovenskej fotografie. Rodák z Réci pri Bratislave. Absolvoval katedru fotografie pražskej FAMU pod vedením profesora Jána Šmoka. Fotografoval pre prestížne časopisy a médiá. S úspechom dokumentoval aj divadelný život - vyhral Svetové trienále divadelnej fotografie v Novom Sade (1983). Preslávil sa fotografiami Cigánov či leopoldovských väzňov. Začiatkom deväťdesiatich rokov odišiel do New Yorku, kde pracoval ako nezávislý fotograf a pedagóg. Vydal publikácie Cigáni (1993), Portréty (1995), Koloman Sokol (1998) a Portréty (2000). Momentálne žije a pôsobí na Slovensku. Držiteľ mnohých ocenení: Najkrajšia kniha roka 1999, 2001 a 2008, Osobnosť roka Slovenska 2007. Viac informácii o autorovi nájdete TU.
Andrej Bán (1964)
Jeden z najlepších slovenských dokumentárnych fotografov, ktorý sa zameriava najmä na krízové oblasti sveta (Kosovo, Pakistan, Irán). Absolvoval v Bratislave štúdium žurnalistiky (1986) a ekonómie (1987). Publikuje reportáže v domácich a zahraničných médiách. Od roku 1992 pracuje pre české časopisy (Mladý svět, Instinkt, Reflex), v súčasnosti je reportérom .týždňa. Venuje sa dlhodobým fotografickým projektom. V roku 2002 vyhral 1.ročník grantového programu Photodocument.sk udeleného agentúrou Juraj Vaculík Creative studio. V roku 2005 získal ocenenie Krištáľové krídlo. Je autorom monografie Iné Slovensko a predsedom humanitárnej organizácie Človek v ohrození, spoluzakladateľom občianskeho združenia Slovak documentary Photo. V roku 2006 získal Novinársku cenu za najlepšiu reportáž (Krajina hrobov, Bosna) a v tom istom roku sa stal víťazom 1. ročníka ocenenia Osobnosť slovenskej fotografie, ktoré udelila medzinárodná porota Stredoeurópskeho domu fotografie za knihu a výstavu Iné Slovensko. Vlani mu v Slovarte vyšla kniha Kosovo. Viac na osobnej stránke autora.
Ľudo Jambrich (1969)
Je známy slovenský cestovateľ. Okrem početných ciest po Európe a kratších potuliek po USA a východnom Turecku v minulosti uskutočnil výpravu Transsibírskou magistrálou do Číny a dlhšiu cestu po Južnej Amerike. Cestovateľské zážitky z týchto dvoch ciest opísal vo svojom cestopise Exotické kontinenty Skrz Naskrz + dobré rady ako do sveta bez peňazí, ktorý sa stretol s veľkým čitateľským úspechom. Potom ako opustil inžinierske povolanie absolvoval štvormesačnú cestu krajinami juhovýchodnej Ázie, z ktorej vznikla dvojdielna publikácia Indočína Skrz Naskrz doplnená poradenskou časťou Dobré rady ako fotografovať na cestách a dovolenke. V súčasnosti Ľudo Jambrich prevádzkuje cestovateľský server Skrz.sk.
Ľubo Stacho (1953)
Jedna z kľúčových postáv slovenskej fotografie 80-tych rokov. Dodnes sa aktívne venuje novým intermediálnym projektom, odtláčaniu fotografie na plátno, experimentom s časovými a metaforickými diptychmi a fotografickým performance. Známa je jeho séria fotografií magických premien Obchodnej ulice v Bratislave aj nový cyklus Slovensko - tajomná a spirituálna krajina. Vyštudoval Stavebnú fakultu SVŠT v Bratislave(1976) a Katedru fotografie FAMU v Prahe (1984). Od roku 1991 vedie ateliér fotografie a intermediálnych presahov na katedre fotografie VŠVU v Bratislave. V roku 1995 habilitoval na FAMU na docenta. Je nositeľom viacerých ocenení ( Cena bienále fotografie v Metropolitnom múzeu Tokio (1995), Prvá cena v súťaži Fondu svetových pamiatok UNESCO (1993) a pod.) Realizoval vyše 5O samostatných výstav a zúčastnil sa vyše 115 kolektívnych výstav. Žije a tvorí v Bratislave. Viac o autorovi na jeho osobnej stránke.
Pavel Pecha (1961)
Výborný umelecký fotograf známy viac v zahraničí ako u nás. Rodený Kremničan. Študoval na Inštitúte tvorivej fotografie v Opave a potom na Katedre fotografie v pražskej FAMU. Fotografiou sa zaoberá už od 80-tych rokov. Za túto dobu si vytvoril originálny a ľahko rozpoznateľný rukopis. Známy je jeho čiernobiely cyklus "Moje intuitívne divadlo". Autor mal už množstvo autorských aj spoločných výstav a jeho fotografie sú dnes mimo iných zastúpené aj v zahraničných zbierkach, a to napríklad v Múzeu moderného umenia v americkom Houstone.
Filip Vančo (1972)
Predstaviteľ mladej generácie fotografov. Od roku 2004 vedie Ateliér fotografie na VŠVU v Bratislave. V rokoch 2000 - 2004 bol pedagógom odborných predmetov na Škole úžitkového výtvarníctva Josefa Vydru v Bratislave. V roku 1996 absolvoval s titulom Mgr. art. na Katedre vizuálnych médií Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. Od roku 2006 je zakladajúcim členom občianskeho združenia PHOTOPORT a kurátorom Photoportgallery v Bratislave. Venuje sa subjektívnemu dokumentu, portrétnej a divadelnej fotografii. Vystavuje na Slovensku aj v zahraničí. Žije a pracuje v Bratislave.