Už sme aj rozmýšľali, či sme pri tej správnej Kalambake. V Grécku totiž nie je problém nájsť viacero dedín s rovnakým názvom. Až za poslednou zákrutou sme si boli istí, že sme trafili. Nad mestom sa vypínala bizarná oblá skalná stena s dierami ako ementál.
Za ňou sa z druhej strany začína skalné divadlo. Z dedinky Kastraki vedie asfaltka strmo dohora pomedzi zaguľatené skalné veže, ktoré zvetraním nadobudli nádherné tvary. Až za niekoľkou zákrutou zbadáte prvý kláštor - Moni Ajlu Nikolau Anapafsa. Tróni na jednej takejto veži a pod ňou sa na parkovisku hmýria prví turisti. Keďže tento kláštor je otvorený aj cez obed, pokojne si ho nechajte na neskôr.
Vzdušné kláštory
V skalách Meteory sa miestni ľudia nielen ukrývali pred útokmi rôznych bojovníkov, uchyľovali sa sem aj pustovníci. Tí prví už v jedenástom storočí. A o tri storočia neskôr, keď začali nájazdy Turkov, ortodoxní mnísi sa posúvali stále ďalej do skál a zároveň stále vyššie - až na vrcholky 400- až 600-metrových skalných veží.
Ako prvý vznikol v polovici 14. storočia Moni Megalu Meteora (Veľký kláštor vznášajúci sa vo vzduchu) alebo aj Metamorfoseos a založil ho mních Afanasios.
Tak ako je celá oblasť geologickou záhadou, zostáva ňou sčasti aj výstavba jednotlivých kláštorov. Jasné je, že aby mnísi minimalizovali možnosť útoku nepriateľov, jedinou prístupovou cestou bola kladka a kôš, ktorým sa hore dostával nielen stavebný materiál a potraviny, ale aj samotní ľudia.
Veľká Meteora bola mužským kláštorom a striktné pravidlá tu platia dodnes. Po namáhavom zostupe do priepasti a potom strmom výstupe do kláštora vám hneď pri bráne mnísi značne nahnevane strčia do rúk sukne na opásanie - dokonca aj vtedy, ak sukňu máte, ale je tesne pod kolená - a mužom štýlové nohavice univerzálnej veľkosti - aj keď majú krátke nohavice do polovice lýtok. Zakryté ramená a prípadne dlhé rukávy sú samozrejmosťou vo väčšine cirkevných pamiatok a nielen v Grécku.
V ostatných kláštoroch však mnísi nie sú až takí prísni. Oproti ostatným kláštorom je však Veľká Meteora naozaj veľká. Má relatívne veľké nádvorie, odkiaľ sa dostanete do viacerých malých miestností, kde sú rôzne expozície vinárstva či miestneho folklóru, obchodíky so suvenírmi. Neuveriteľná je tiež výstava plagátov z obdobia druhej svetovej vojny, ktoré mali povzbudiť Grékov v odboji. Plagáty s obrázkom padajúceho nemeckého vojaka zo skaly dole, keď sa na kláštor snažil dostať vlajku so svastikou, sa počas vojny roznášali po celej krajine.
Dôvodom na návštevu je však hlavný chrám s dvanásťramennou kupolou, vysokou 24 metrov. Dôvodom proti môžu byť stovky turistov. Je ich v každom momente toľko, že chvíľu rozmýšľate, či sa tam všetci pomestia. Na vstup do chrámu musíte čakať, ale už prvá miestnosť je úžasná - všetky steny aj strop sú využité. Nádherné fresky predstavujú barbarov, ktorí mnohými spôsobmi mučili kresťanov. Odseknuté hlavy, ruky, nohy, vypichnuté oči, varenie vo vriacom oleji, vešanie dolu hlavou. Maľby sú skutočne realistické.
V samotnej kaplnke je výzdoba honosná - plná zlata, drahého dreva a dominuje jej prekrásny obrovský luster.
Z kláštora, ktorý leží najvyššie zo všetkých, sú však aj neopakovateľné výhľady na okolie. A to máte skutočne pocit, že pozeráte z oblakov.
Ženský kláštor nad priepasťou
V 15. a 16. storočí postupne v Meteore pribudlo ďalších 25 kláštorov, ale o dve storočia neskôr - v 18. storočí - sa začal ich úpadok. Väčšina mníchov sa presunula na posvätný polostrov Athos, kde je mníšska republika. Dodnes sa ich zachovalo šesť a len jeden z nich je ženský.
K Moni Ajas Varvaras Roussanou sa dostanete po schodoch a k samotnému kláštoru sa dostanete len cez mostík ponad priepasť. Je skutočne priam miniatúrny. Má malinkú terasu, učebňu a maličkú kaplnku, celú vyzdobenú freskami a ikonostas.
Výstup, zostup a prehliadka vám bude určite trvať aspoň trištvrte hodiny, napriek tomu, že budete počuť sprievodkyňu z fakultatívneho výletu z Paralie, ako dáva svojej skupine rozchod na desať minút. Vtedy oceníte, že vás nikto nenaháňa.
Varlaam a Afanasios
Pri mužskom kláštore Moni Varlaam sa vám môže podariť uvidieť, ako mnísi v košoch ťahali hore náklad. Samozrejme, s využitím elektriny, ale turisti neváhali a fotili ako odušu. Dnes však mnísi používajú aj inú prepravu - na lane z Veľkej Meteory premáva kabínka, ktorou sa presúvajú mnísi. Málokto by si tam sadol - a zrejme rovnaké pocity mal možno aj mních v kabínke bez dverí.
Aj do Varlaamu sa dostanete po strmých schodoch, ktoré vysekali a vybetónovali až v minulom storočí.
Kláštory Agia Triada a Agios Stefanos turisti zväčša obchádzajú, pretože sú od ruky - treba sa k nim vlastne po ceste vracať. Stoja však za pozretie a práve pod posledným Stefanosom, ktorý to vyzerá ako na trhu - to bol jediný kláštor, kde dolu priamo mníšky predávali suveníry, čím to trochu pripomínalo trhovisko.
Kláštor Agios Anapafsa si môžete nechať na záver. Výstup naň sa však už môže potom zdať trochu únavný, vedie k nemu totiž úzke schodisko, oveľa strmšie ako k ostatným kláštorom. Oproti vchodu je drevená plošina, kde si môžete oddýchnuť a kochať sa ďalšími výhľadmi.
Ak pôjdete na Anapafsos ako na posledné miesto v Meteore, bude sa vám zdať asi najmenší. Je natlačený na oveľa menšom priestore ako ostatné. Možno je to nízkym stropom alebo tým, že má viacero poschodí. Navyše má dve terasy - na jednu vyťahujú dodnes košom tovar a druhá slúžila na oddych mníchom, kde sa ukrývali pred horúčavou. Príjemne tu prefukuje. Tu vyrábali aj ikony.
Každý meteorský kláštor má inú atmosféru. Veľká Meteora však asi najviac pripomína turistickú pamiatku. Ostatné kláštory svoju duchovnú atmosféru nestratili. Napriek frmolu cítite, že je to miesto, kde čas stojí, a preto automaticky spomalíte aj vy.
Meteora
Na kláštory, ak môžete, si vyhraďte aspoň dva dni. Navyše keď odídu autobusy s turistami z pobrežia, Kastraki aj Kalampaka sa zmenia na tiché mestečká a vy si môžete samotu vychutnať aj v kláštoroch.
V meste nájdete priváty aj hotely. V lete je väčšina z nich obsadená, ale je tu viacero veľmi príjemných kempov s bazénmi a neuveriteľným výhľadom na skaly. My sme si nechali bedekrami poradiť Vrachos a boli sme veľmi spokojní.
Ku kláštorom vedú chodníky z oboch mestečiek, kláštory sa dajú aj pešo urobiť za deň, ale musíte vstať skoro ráno. Nezabudnite najmä na vodu. Pre tých pohodlnejších a pre rodiny s malými deťmi vedie asfaltka popri všetkých kláštoroch. Výstupy sú v teple náročnejšie, treba si dávať pozor práve na schodoch.
Kláštory sú otvorené rôzne, všetky sú však prístupné počas víkendu. Časy si pozrite na http://www.kalampaka.com/en/meteora/monasteries.asp
Vstupné do jednotlivých kláštorov je okolo jedného až 1,5 eura, vo Veľkej Meteore sme platili dve eurá. Ak máte deti v puberte, v každom kláštore ich ohodnotia inak. My sme za 17-ročného syna v niektorých platili, v niektorých od nás peniaze nechceli. Deti približne do 13 rokov majú vstup zadarmo. Keď sú však vyššie, možno si budú vstupné pýtať. A možno nie.
(jač)
