Bratislava 25. októbra (TASR)- Hoci vo svetových encyklopédiách vína sa Slovensku zvyčajne ujde iba krátka zmienka a naše vína neplnia vo veľkom pulty obchodov a vinoték za jeho hranicami, patrí medzi vinárske krajiny. Jeho vína a vinohradnícke oblasti si zaslúžia čoraz väčšiu pozornosť návštevníkov SR.
V súčasnosti je na Slovensku podľa zákonnej klasifikácie šesť vinohradníckych oblastí situovaných pozdĺž jeho južnej hranice - Malokarpatská, Juhoslovenská, Nitrianska, Stredoslovenská, Východoslovenská a Tokajská. Najväčšou z nich je Malokarpatská, kde sa vinohradníctvo dnes viaže na juhovýchodné stráne Malých Karpát, okolie Hlohovca a Skalice. Najmenšou je Tokajská, ktorá úzko súvisí s rovnomennou oblasťou na území Maďarska a obmedzuje sa iba na niekoľko obcí.
"Od polovice 90. rokov minulého storočia sa vo vinohradníckych oblastiach Slovenska objavuje myšlienka vytvorenia vínnych ciest, ktoré by využili danosti vinohradníckej krajiny, vína ako jedinečného nápoja a miestnej gastronómie na vytvorenie cielených produktov pre návštevníkov. Najviac v tomto smere pokročila Malokarpatská vínna cesta (MVC), ktorá sa z myšlienky už zmenila na ponuku celoročného programu podujatí viazaných na činnosti spojené s pestovaním viniča a výrobou vína i ponuku zariadení typických pre tento vinohradnícky región," uviedol predseda MVC Milan Pavelka.
Malokarpatská vínna cesta spája v sebe niekoľko fenoménov - víno, krajinu, históriu a gastronómiu oblasti rozloženej medzi Bratislavou a Trnavou ako veľkými centrami juhozápadného Slovenska. Medzi nimi ležia tri menšie mestá - Pezinok, Modra a Svätý Jur, ktoré sa pýšia tradíciou slobodných kráľovských miest. Tento titul získali v 17. storočí, a to najmä vďaka svojej produkcii kvalitného vína, ktoré chutilo korunovaným a vznešeným hlavám vo Viedni i Bratislave, vtedy hlavnom meste Uhorska. Málokto však vie, že vinohradnícke štatúty na pestovanie viniča mali na území dnešného Slovenska ako prvé úradne vysporiadané Vajnory, dnešná mestská časť Bratislavy, a to už začiatkom 13. storočia.