V ríši Mayov patril so svojimi 50-tisícmi obyvateľov medzi najväčšie sídliská. Celá ríša mala v tom čase tri milióny obyvateľov a Tikal bol jej náboženským, politickým a vedeckým centrom.
Komplex pozostáva asi zo 4000 stavieb, z ktorých väčšina je stále ukrytá pod stáročnými nánosmi hliny a bujnej vegetácie. Mnohé chrámy, paláce, rezidencie, nádvoria so stélami, oltáre, observatórium či ihriská pre loptové hry sú však už dnes zreštaurované a vyšplhať sa tak môžete aj na päť zo šiestich tunajších majestátnych pyramíd.
Chrám Veľkého jaguára
Najznámejšou z nich je Chrám Veľkého jaguára (45 metrov) tvoriaci spolu s oproti stojacim Chrámom masiek (38 metrov), Centrálnou a Severnou Akropolou a Hlavným námestím, srdce celého komplexu.
Najúchvatnejší panoramatický pohľad sa však každému fyzicky zdatnejšiemu turistovi naskytne z vrcholku najvyššej pyramídy - Chrámu dvojhlavého hada (75 metrov) pôvodne vybudovaného ako hrobka vládcovi Čokoládovi. Toho však nakoniec zrejme pochovali v už spomínanom Chráme Veľkého jaguára, kde objavili pohrebnú komoru s ľudskou kostrou obklopenou krásnymi umeleckými predmetmi z jadeitu, morských perál a obetnou keramikou. Mayovia totiž verili na posmrtný život a prevteľovanie duše. Smrťou sa pre nich iba začínal ďalší nový a lepší život. O všetkých dôležitých udalostiach viedli podrobné záznamy na stélach - kamenných stĺpoch, vyrytím hieroglyfov a číselných znakov. Vynikali v matematike, ako prví používali nulu. Boli tiež autormi pozoruhodného mayského kalendára a mnohých astrologických objavov.
Pyramídy pokračujú aj pod zemou
Podľa výskumov vedcov z americkej Pensylvánskej univerzity viditeľná výška pyramíd nie je konečná. Pri meraní modernými detektormi zistili, že nad zemou je iba ich časť, samotná stavba pokračuje ešte 15 metrov pod povrchom a je zrejme poprepájaná množstvom podzemných dutých priestorov. Je zarážajúce, že Mayovia nepoznali koleso, ťažné zvieratá, ani kovové nástroje a napriek tomu sú jednotlivé kamenné kvádre vytesané a poukladané s takmer milimetrovou presnosťou. Vynára sa teda otázka, ako mohli postaviť niečo také obrovské, bez použitia najzákladnejšej technickej vybavenosti? Veď niektoré kvádre vážia aj 50 ton.
Nestačil by vám azda ani týždeň, aby ste spoznali všetky tunajšie magické zákutia. Prechádzka po ruinách a námestiach v džungli dá pri vysokej vlhkosti vzduchu zabrať. Aj keď práve neprší, ste premoknutý skrz-naskrz - vlastným potom.
Vydriapať sa po vysokánskych schodoch vedúcich sťaby do neba a najmä zliezť po strmých rebríkoch dole je niekedy priam artistický výkon. A vtedajší šamani sa museli takto šplhať aj niekoľkokrát denne. Skúste však zapojiť svoju fantáziu, predstavte si všetku nádheru v pôvodných červených farbách, cesty a námestia vydláždené kamením, udržiavané chrámy a ihriská. Radšej si zrejme odmyslíte tú časť s ľudskými obetami.
Rozprávať o tom by mohla aj okolitá džungľa a jej obyvatelia, či hojne sa vyskytujúce opice, tukany, papagáje a šelmy. Aj my sme na niektoré z nich mali šťastie, ale nič sme sa nedozvedeli. Nikto z nás totiž nerozumel tunajšiemu mayskému dialektu.
Mayský kalendár je nepochybne geniálny výtvor - určuje takmer presne v súlade s dnešnými vedeckými poznatkami nielen obdobie vzniku vesmíru, teda Veľkého tresku (16,4 mil. rokov), obdobia rozvoja prvých civilizácií (5000 - 3000 rokov pred Kr.) ale podľa jeho výpočtov nás čoskoro čaká aj ďalšia významná zmena. Má to byť presne 21. 12. 2012. Nebude to žiadna apokalypsa, pohroma či iný koniec sveta, ale zmena v energetických poliach Zeme, ktoré určite ovplyvnia nás všetkých. A práve týmto dátumom sa prorocký mayský kalendár končí.
Mayský kalendárny systém sa výrazne líši od "bežných" lineárnych kalendárov, kde čas a udalosti plynú a nikdy sa nemôžu opakovať. Je totiž založený na pozorovaní cyklicky sa opakujúcich dejov, na základe dlhodobých pozorovaní. To zjednodušene znamená, že udalosti určitého charakteru sa podľa Mayov stále dokola opakujú (po určitých storočiach a tisícročiach) a umožňujú tak predvídať s takmer zarážajúcou presnosťou mnohé nové udalosti. Tento prevratný fakt už preskúmalo a preverilo mnoho súčasných vedcov. A vždy s prekvapujúcim výsledkom. Úctyhodná je však aj presnosť mayského kalendára, veď od toho nášho "moderného" vypočítaného pomocou najmodernejších prístrojov sa líši iba o 33 sekúnd.
Mayská kalendárna sústava pozostáva z viacerých - sedemnástich - kalendárov, z ktorých sú najznámejšie tri - Tzolkin, Haab a Dlhý počet. Boli to najvyspelejšie kalendárne sústavy svojich čias používané až do porážky Aztékov po celej Strednej Amerike i juhu dnešných Spojených štátov. A mnohí ich používajú dodnes.
Najznámejší Tzolkin - posvätný kalendár, je predovšetkým prorockým zdrojom dotýkajúcim sa každého člena nášho živočíšneho druhu. Opieral sa o premeny duchovných energií, o cyklus ročných období, lunárne fázy a slnovraty. A tu sa začína i príbeh posvätného čísla 13, vari najdôležitejšej mayskej číslice. Týždeň v Tzolkine sa skladá z 13 dní, ktorým je súčasne priradený jeden z 20 piktogramov a ich kombináciou vzniká (prorocký) rok s dĺžkou 260 dní. Momentálne žijeme v poslednom 13. období Veľkého cyklu (1617 - 21. 12. 2012).
Druhým kalendárom, je občiansky kalendár - Haab, ktorý pozostáva z 360+5 dní rozdelených na 18 mesiacov s 20 dňami a jedným 5-dňovým mesiacom (obávaných 5 dní, keď bohovia odpočívajú a nemožno sa tak vtedy spoľahnúť na ich pomoc). Tiež sa opieral o Maymi častejšie používanú dvadsiatkovú matematickú sústavu vrátane nuly. Podľa neho sa riadilo celé mayské poľnohospodárstvo, ktoré tak presne poznalo obdobie sadby, rastu aj zberu.
Tretím je tzv. Dlhý počet, teda celkový počet dní začínajúci sa mayským dňom "nula" štvrtého cyklu (cyklus má 5200 rokov), ktorý podľa mayského zápisu 0.0.0.0.0. zodpovedá 11. augustu 3114 pred Kr. a končí sa 13.0.0.0.0. čo je 21. december 2012, teda deň zimného slnovratu s veľmi zvláštnou konšteláciou. Podľa mayských "strážcov dní" to bude začiatok novej éry označený bodom, v ktorom Slnko prekríži galaktický rovník a Zem sa postaví na účarie s centrom galaxie. (jm)
 Hlava jedného z mnohých mayských Bohov objavená v podzemí Centrálneho námestia. |
 Pohľad z vrcholku Chrámu Dvojhlavého hada (75m) na džungľu ukrývajúcu sídlisko Tikal. |
 Džungľa je neúprosná - stáročia zapúšťa svoje korene do starých mistických kamenných stavieb. |
Autor: Juliana Michaláčová