|
Kostol v Štítniku na prvý pohľad nevyzerá nedokončený. |
Keď v roku 1460 pokračovali v budovaní kostola, predĺžili južnú loď smerom na východ. Predĺžili dokonca aj hlavnú loď. Severnú ukončili uzáverom a na jej východnej strane ostala len stará sakristia. V 20. storočí ju využívali ako knižnicu. Neskorogotickou úpravou mal byť celý priestor zaklenutý sieťovou klenbou. V severnom presbytériu dokončili iba klenbové plecia a z neznámych príčin stavbu zastavili.
Samotná gotická stavba pôvodne trojloďovej baziliky začala vznikať v 14. storočí a dokončili ju v poslednej tretine 15. storočia. V tomto období získal kostol svoj posledný dominantný prvok - vežu. Pristavali ju k západnému priečeliu. Zastrešenia sa však dočkala až po Szátmárskom mieri (1711). Ešte predtým poslúžila obranným účelom mesta v čase ohrozenia tureckými hordami a protihabsburských vojnových ťažení. Pri zastrešení zvýšili vežu drevenou pomaľovanou krytou pavlačkou, na ktorú dosadla stlačená baroková baňa s dvojitým laternovým zakončením. Práce na veži trvali dvadsať rokov.
Exkluzívne maľby
To najkrajšie na celom kostole sa však nachádza na stenách - v interiéri. Maľby objavili koncom 19. storočia a postupne odkryli v rokoch 1908 - 1909. Kostol od 17. storočia využívajú protestanti. Aby sa vyhovelo ich náboženskému obradu, stredoveké nástenné maľby zabielili.
Maľby pochádzajú z troch období. Najstaršie sú z poslednej tretiny 14. storočia a nachádzajú sa na stenách prvej stavby, kde ich prekryli novšími maľbami z poslednej tretiny 15. storočia. Najmladšie sú zo začiatku 16. storočia.
Pri reštaurovaní nástenných malieb boli ornamentálne časti a maľby na triumfálnom oblúku dotvorené. V presbytériu na severnej strane je christologický cyklus a postavy apoštolov. Na arkádových oblúkoch sú polpostavy prorokov, sv. Helena, sv. Erazmus a Krst Krista, v hlavnej lodi Stigmatizácia a Kázanie sv. Františka Assiského.
V severnej bočnej lodi prvej stavby je mariologický a christologický cyklus, ako aj novšie vrstvy s fragmentmi (sv. Barbora a Volto Santo). V južnej bočnej lodi sú štyri výjavy z podobenstva o desiatich hrivnách, alegórie sedem slobodných umení, cyklus siedmich cirkevných sviatostí, dvaja svätci, polpostavy prorokov a Sibýl a ďalšie kresby.
Na nástenných maľbách je aj množstvo drobnejších viac - menej samostatných dekoratívnych prvkov doplnkov charakteru zátiší, žánrov a rýdzo ornamentálnych motívov. Najstaršie nástenné maľby sa orientujú podľa talianskych nástenných cyklov, kým novšie sú pod vplyvom česko-nemeckej maľby.
Okrem toho je ešte interiér kostola bohato vyzdobený predmetmi pôvodného zariadenia ako aj sústredenými pamiatkami z gemerskej oblasti, ktoré sa dostali do kostola pri reštaurovaní.
Hrad a kaštieľ
Štítnik sa pýši ešte jednou pamiatkou Gotickej cesty. Zrúcaninou niekdajšieho bebekovského hradu a kaštieľa s novšou obývanou časťou prestavanou začiatkom 19. storočia na kúriu. Pôvodne hrad vznikol po roku 1432 ako vodný. V roku 1559 patril Štítnický hrad k tzv. strážnym hradom protitureckej obrany.
Z celého objektu ostali zrúcaniny juhovýchodnej bašty, romanticky upravené neogotickými oknami a terasou, ďalej silne zničený pôvodný vchod z východnej strany a vedľajšia bašta, ako aj zvyšky základov.
Do južného krídla hradu, ktorý sa nezachoval, postavili začiatkom 19. storočia nový múr s veľkou mrežovou parkovou bránou. V priebehu 20. storočia sa celý komplex dočkal čiastočnej rekonštrukcie. Areál a niektoré budovy využíva odborné učilište.
Menej odvážneho návštevníka môže odradiť málo príťažlivá veľká plechová brána dotvárajúca vstup do hradu. V každom prípade sa netreba zľaknúť, stačí zabúchať, alebo zazvoniť a služba na vrátnici vám umožní návštevu.
Zaujímavosťou je, že mesto nemalo nikdy vlastné hradby. Hrad slúžil na ochranu majiteľovi mesta. Dobové pramene však nespomínajú, či v čase nebezpečenstva prichýlil pod svoju ochranu aj obyvateľov mesta. Je to o to neobvyklejšie, že poddanské mestečko Štítnik bolo banským mestom a väčšina jeho obyvateľov sa venovala baníctvu a výrobe železa už od 12. storočia.
V stredoveku patrilo určite do kategórie bohatších miest, v roku 1417 dostalo právo na tri výročné jarmoky. To znamená, že tu sídlila aj silná vrstva remeselníkov a obchodníkov. Dokonca ani obdobie, keď muselo platiť Turkom vysoké poplatky, neznamenalo preň žiadnu pohromu. Po odchode Turkov sa hutná výroba v meste rýchlo rozvíjala a v roku 1833 sa tunajšie železiarske podniky spojili v tzv. Štítnickú concordiu.
Zašlá sláva
Dnes už bohatstvo a krásu tohto gemerského mestečka pripomína máločo. Remeselnícke a meštianske domy, sa len veľmi pomaly rekonštruujú a napriek propagovaniu slovenskej Gotickej cesty tiahnucej sa od Malohontu cez Gemer až na Spiš, tu nie sú veľmi pripravení na príchod turistov. Počas víkendov vám ponúknu občerstvenie v hostincoch, ale informácie o meste a jeho pamiatkach sú pre nepripraveného turistu viac-menej nedostupné. ĽUBOŠ VODIČKA
FOTO - AUTOR
|
Nádherné nástenné maľby vnútri kostola sú z troch období. |
