FOTO AUTOR
Malebný vŕšok Havránok dýcha neopakovateľnou atmosférou. Históriu doslova cítiť na každom kroku, k tomu nádherná príroda. Ku keltskému oppidu sa dá dostať viacerými cestami, no najjednoduchšie to bude od obce Bobrovník. Popri rovnomennom hoteli vedie úzka asfaltová cesta až k hrádzi vodného diela, no na Havránok sa odbočuje doľava priamo nad zachovanou vežou zatopeného kostola z Liptovskej Mary.
Po krátkom stúpaní oceníte nielen pekný výhľad na liptovské more, ale aj informačné tabule a texty o tunajšom sídlisku z mladšej doby železnej. Minulý rok sa dokonca na Havránku pustili do rekonštrukcie časti keltskej osady Kotínov s obetiskom z 1. storočia pred Kristom, a tak si v plnej kráse môžete obzrieť aj možnú rekonštrukciu kultového miesta Keltov.
"Našli sa tu zvyšky spaľovaných obiet (obilie, šperky) a v studni dokonca kosti siedmich ľudí, pravdepodobne obetí náboženských rituálov," hovorí Karol Pieta, vedúci archeologického výskumu.
V 11. až 15. storočí stál na malom vŕšku aj slovanský drevený hrádok opevnený palisádami. Stavby obydlia, obetiská, pec a rôzne predmety boli čiastočne rekonštruované a tvoria archeologické múzeum v prírode. Nachádzajú sa tu aj rekonštrukcie keltských stavieb, laténska hradba a brána, ale aj stredoveká obranná priekopa, most, dláždené nádvorie a suterén obytnej veže. To všetko bolo vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku v roku 1967.
Podobné miesta budete na Slovensku hľadať len veľmi ťažko. Možno si ho zamilujete rovnako, ako archeológ Karol Pieta, ktorý výskumu na Havránku zasvätil 40 rokov svojho života: "Dostal som sa sem náhodou ako začínajúci archeológ, no miesto poskytovalo toľko nových impulzov a inšpirácií, že som tu musel ostať. Prekrásna liptovská príroda umocňuje dojem z výsledkov vykopávok a privádza sem mnoho záujemcov o najstaršie dejiny Slovenska, čo je jedným z predpokladov rozvoja turizmu u nás," hovorí výskumník a do pozornosti odporúča niekoľko zaujímavostí: "Turistom by som rozhodne odporučil nádherný výhľad na Liptovskú Maru a okolité lesy. Tento pamätník dávnej minulosti je totiž výborným doplnkom okolitej prírody už len faktom, že ruší zaužívanú predstavu o tom, že dejiny Liptova sa začínajú až národnými dejinami."
"Kelti boli národ, ktorý so sebou prinášal civilizačné znalosti, písmo, remeslá alebo peňažnú výmenu. Aj dnes ľudia nachádzajú v keltskom odkaze mnohé zvláštnosti, mnohokrát to vedie až ku keltománii," objasňuje Pieta
Pohľad na Keltov má dve extrémne roviny. Aj na Havránok počas roka prichádzajú ľudia, ktorí sa snažia meditovať vo svätyni, a pietne, priam obradne sa dotýkajú čerstvo natretých stĺpov. Chodievajú sem i prútikári a hľadajú nevídané veci. Na druhej strane prichádzajú aj skeptici, ktorí popierajú akýkoľvek význam dávnych vecí pre súčasnosť.
"Pravda je samozrejme niekde uprostred, to však nebráni žiadnemu návštevníkovi podľahnúť ilúzii tohto čarokrásneho miesta," dodáva Karol Pieta.
K dokonalej ilúzii prispievajú aj pravidelné podujatia, akými sú napríklad dni oživenia keltských remesiel či pečenie keltského chleba, ktoré sa tu organizujú zvyčajne cez víkendy.
Archeologické vykopávky.
Na Havránok chodia rodiny s deťmi nielen pre históriu, ale aj pre nádhernú prírodu.
