Ak sa zadívate na podrobnú mapu, ktorá zachytáva pobrežie britského Essexu, uvidíte medzi riekami Crouch a Temžou tenkú líniu krížikov či čiarok.
Označuje údajne najsmrteľnejší chodník vo Veľkej Británii - The Broomway. V priebehu storočí kvôli nemu prišla o život v pobrežných vodách stovka ľudí. Odhaduje sa, že obetí môže byť omnoho viac, no ich osudy ostali bez povšimnutia.
Aj keď je chodníček na mapách označený ako verejná komunikácia, nedostanete sa naň bez toho, aby ste porušili zákon. Dostanete sa k nemu jedine tak, že vstúpite na územie vo vlastníctve britského ministerstva obrany.
Samotný chodníček podrobne opisuje v knihe The Old Ways spisovateľ Robert Macfarlane. Autor viac než hodinovú prechádzku začína na mieste zvanom Wakering Stairs, odkiaľ zamieri na východ priamo do mora. Niekoľko sto metrov od pobrežia sa otočí na severovýchod, a stále v pobrežných vodách, pokračuje takmer päť kilometrov. Cestička končí na takmer neznámom močaristom ostrove, ktorý sa nazýva Foulness.
Viac než šesťdesiat tiel zatúlaných chodcov, ktoré sa za takmer 600 rokov podarilo objaviť, je pochovaných na tamojšom skromnom cintoríne.
Broomway prechádza obrovskými piesočnými planinami a mokraďami. Do tridsiatych rokov minulého storočia sa na ostrov dalo dostať iba loďkou. Neskôr, keď v roku 1922 cez Havengore Creek vybudovali most, sa cestička postupne stávala turistickou atrakciou.
Dnes odliv odhalí vrecia s pieskom, ktoré sú dosť pevné, aby v tekutom podklade udržali váhu chodca. Svoj názov chodník získal podľa takmer štyristovky metiel, ktoré ho kedysi lemovali.
Hneď na začiatku chodníka turistov privíta tabuľa s varovaním, že chodníček je nebezpečný a mali by vyhľadať lokálneho sprievodcu. Na prechádzku po Broomwayi sú kľúčové dve veci - kompas a aktuálny rozpis časov, v ktorých nastáva príliv.
Príliv totiž prichádza rýchlo, okrem vody ohrozuje turistov aj strata orientácie. V teréne neexistujú žiadne orientačné body, všade navôkol je iba piesok. A ak príde hmla, či dážď, šanca, že sa zatúlate a zapadnete do tekutého piesku sú vysoké.
Ostrov v súčasnosti patrí ministerstvu obrany, ktoré ho počas prvej svetovej vojny zakúpilo na „vedecké účely“.
A práve preto sa neoplatí zísť z chodníčka - v piesku možno nájsť zvyšky munície, ktorú armáda testovala. Pri vstupe na chodníček sa tiež oplatí odsledovať, či neuvidíte viať červené vlajky. Tie totiž znamenajú, že prebieha vojenské cvičenie.