SME

Chudžand. Najhistorickejšie miesto Tadžikistanu

Tadžikistan je najchudobnejší štát stredoázijskej päťky. Ako v jedinom tu po rozpade ZSSR vypukla krvavá občianska vojna.

Mauzóleum na hlavnom námestí v Chudžande.Mauzóleum na hlavnom námestí v Chudžande. (Zdroj: Tomáš Kubuš)

Autor je cestovateľ a turistický sprievodca.

Tadžikistan nevyniká ekonomickým bohatstvom. Ak však berieme do úvahy bohatstvo prírody, historických miest a milých ľudí, nikdy nebude táto krajina na chvoste.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Chudžand plný príbehov

Chudžand patrí medzi najsevernejšie miesta Tadžikistanu. Ak však prichádzate z Uzbekistanu, bude prvým väčším mestom, kde sa zastaví každá pomyselná karavána.

Hraničný priechod medzi Chudžandom a Taškentom leží na hlavnej ceste medzi oboma krajinami. Ruch či chaos, ba dokonca ani ľudí tu nečakajte. Niekoľko áut parkuje pri hranici a colníci a policajti s vojakmi sú tu väčšinou sami.

SkryťVypnúť reklamu

Časy, kedy sa cestovateľ s batohom musel na hranici obávať korupcie a podobných byrokratických lahôdok, sa už našťastie zmenili a dnes je to skôr o pár vetách, vtipoch, úsmevoch a pohodovej atmosfére.

Tadžikovia sú na tom na svojej strane hranice rovnako. Tiež je tu ticho a nikde nikoho. Len vo vetre sa trepoce zeleno-bielo-červená vlajka ozdobená zlatou korunou. Niekoľko tureckých a kirgizských kamiónov a dva pobehujúce psy. Nič viac, nič menej.

Hranice robia problémy

Vzťahy Uzbekistanu a Tadžikstanu nepatria medzi najideálnejšie a tak aj na hraničnom prechode cítiť chlad, hoci vonku je rozpálené leto. Krivdu sem vniesol Sovietsky Zväz, ktorý umelo vytváral hranice.

Prečítajte si tiež: Kazachstan. Najväčšie prekvapenie strednej Ázie Čítajte 

Dodnes sa Tadžikovia cítia podvedení, pretože slávna Buchara či Samarkand by podľa nich mali patriť Tadžikstanu. Krivdy však v Strednej Ázii budú asi až na veky vekov.

SkryťVypnúť reklamu

Z hranice trvá cesta do historického Chudžandu necelú hodinu. Z rovnej krajiny sa začnú vynárať neveľké Mongolské hory obkolesujúce mesto.

To napokon zaplní údolie, ktoré pretína slávna rieka Syr Darja. Každý sa o nej učil na zemepise a odrazu bez slova pretína krajinu.

Chudžand sa javí ako veľké mesto, no v skutočnosti v ňom žije len niečo cez 170 tisíc obyvateľov. Chýbajú mu však vysoké budovy a tak sú jeho domy roztiahnuté všade, kam oko dovidí.

Križovatka velikánov na Hodvábnej ceste

Medzi najhistorickejšie miesta, ktorými kráčala Hodvábna cesta, patrí ruina pevnosti starovekého mesta Alexandria Eschaté. Založil ju svojho času sám Alexander Veľký ako najvýchodnejšiu Alexandriu a tak vtlačil mestu punc nesmrteľnosti.

Dávno pred ním týmito miestami kráčal aj perzský panovník Kýros Veľký a tak je Chudžand miestom, kde sa križovalo niekoľko velikánov svetových dejín. Z pevnosti zostali do dnešných dní len ruiny, no Chudžand ju pôsobivo zrekonštruoval a za vysoké hlinené múry ukryl historické múzeum.

SkryťVypnúť reklamu

Vo vnútri sedí niekoľko znudených žien v tadžických krojoch. Turistov prirodzene nečakajú, veď sa ich sem počas roka až tak veľa nezatúla a tak odrazu spozornejú. Minútka pozornosti rýchlo prejde a ich rozhovor pokračuje ďalej.

Prečítajte si tiež: Kirgizský Biškek. Zelené parky, Lenin a šašlíky Čítajte 

Vonku pod hradbami v malej čajovni nalievajú do kanvičiek horúci zelený čaj a zopár mužov sedí na tachtoch a pije ho z misiek. Školský výlet kráča k modernej hrobke básnika Chudžandího a keď vidia Európana, idú sa zblázniť. Až má učiteľka problém udržať ich pokope.

Každý sa chce fotiť, pozdraviť, prehodiť v angličtine pár slov či viet alebo sa popredvádzať pred ostatnými, že práve jemu sa ušla cudzincova pozornosť.

Historické centrum mesta

Za parkom sa na zmodernizovanom nábreží otvorí pamätník veľkým postavám perzskej, alebo ak chceme aj tadžickej histórie. Tadžikistan sa po stáročia upieral k Perzii, dnešnému Iránu, pretože je v strednej Ázii jedinou krajinou, ktorej obyvatelia patria k Indoeurópanom a nie turkickým národom a potom aj jazyky oboch krajín sú si veľmi podobné.

SkryťVypnúť reklamu

Najvýznamnejšou postavou pamätníka je muž menom Bu Ali Sina, ktorého západný svet pozná ako Avicennu.

Nábrežie lemuje mohutné koryto rieky Syr Darja. Ak by tu nebola, nebol by tu ani Chudžand. Syr Darja patrí spoločne s Amu Darjou medzi dva stredoázijské veľtoky, ktoré sa spájajú nielen s históriou, ale aj s pestovaním bavlny a katastrofou Aralského jazera. Práve miesta v okolí pevnosti a na brehu rieky Syr Darja sa považujú za najhistorickejšie v celom Chudžande.

Počas najväčšej slávy Hodvábnej cesty by sme v Tadžikistane nenašli významnejšie mesto. Našťastie sa patina tejto epochy ani dnes úplne nevytratila. Najviac to cítiť v centre mesta v okolí bazára Pandžšanbe.

Srdce Hodvábnej cesty

Námestie pred vstupom do bazára Pandžšanbe sa ponorilo do fascinujúceho chaosu. Z jednej strany ho lemujú islamské stavby, zo strany druhej stovky, ak nie tisíce obchodníkov a fasáda bazárovej budovy postavená za Stalina. Toto je presne to miesto, kde ešte pulzuje srdce Hodvábnej cesty aj napriek tomu, že kalendár ukazuje 21.storočie.

SkryťVypnúť reklamu

O Chudžande sa hovorí ako o meste holubov a pred hrobkou šejka Masal ad-Dína sú ich celé húfy. Dnes je mauzóleum šejka najhistorickejšou stavbou tadžického mesta a v jej okolí vyrástla Piatková mešita aj zaujímavá knižnica.

Niekoľko moslimov kráča do mešity. Islam tu v Strednej Ázii je iný, ako ho poznáme na Blízkom Východe či v severnej Afrike. Sovieti ho zmenili, utlačili a prenasledovali. Našťastie prežil a Stredná Ázia tak nestratila jeho pečať, ktorú jej vtláčal stovky rokov.

Je krásne byť len tak na námestí a sledovať život naokolo. Na ulici postáva niekoľko taxikárov pri otlčených, starých ladách. Chlapci ťahajú vozíky sem a tam, aby si zarobili pár somoni na bazáre.

Tadžické ženy sú krásne. Vysoké, štíhle, čiernovlasé s prenikavými očami. Vidno na nich, že v ich génoch svoju trošku zanechal snáď každý, kto v histórii regiónu niečo znamenal. Od Peržanov cez Mongolov, Afgancov, Uzbekov až po Turkov či Rusov.

SkryťVypnúť reklamu

Krásu často zvýraznia aj tradičným oblečením a preto skôr siahnu po farebných, dlhých šatách, než po modernej móde. Vlasy si ukryjú do šatiek a mnohé staršie ženy majú dodnes úsmevy plné zlata.

Kedysi to bolo v móde a človek tak ukázal svoje bohatstvo, ale v tomto sa časy menia. Muži nosia na hlavách čiapočky, tubaťejky veľmi podobné ako majú Uzbeci. Tí starší, ktorým črty tváre dotvárajú dlhé snehobiele brady na seba hodili ešte chalát, aby im pridal na vážnosti.

Bazár Pandžšanbe sa koncentruje v obrovskej budove s portrétom prezidenta Emomali Rachmonova. Nie je však limitovaný len modernou výstavbou, ale ako v minulosti sa vylieva zo svojho koryta a rozlieva sa okolitými uličkami.

Prítmie vstupnej brány sa rozplynie a pred očami má človek bazár plný stánkov a ľudí. Nesmierne živé miesto. Na prvý pohľad tu nevládne blízkovýchodný chaos, ale všetko má svoj systém. Uličky sú čisté, obchodníci ich lemujú a keď sa to nedá, tak svoj tovar naukladali na obrovské kopy.

SkryťVypnúť reklamu

Nájdete tu všetko od malých mäsiarstiev s kusmi neforemného mäsa, čerstvý chlieb predáváný z detských kočíkov, čajové kanvice, mištičky, metly, oblečenie, topánky, ale aj sušené ovocie, oriešky, pistácie, nasekaný cukor, melóny či dokonca tajomné stredoázijské múmio.

Vonku sú bazárové uličky už nasiaknuté chaosom ako sa patrí. Ľudia sa prekrikujú, zvolávajú, nakupujú, prechádzajú sa sem i tam, zjednávajú ceny a všade cítiť omamnú vôňu Orientu.

Na konci ulice sa z rozpálených grilov valí oblak bieleho dymu. Stačí prísť bližšie a človek je hladný. Chlapi tu na drevenom uhlí grilujú tradičné šašlíky. Kúsky baranieho či jahňacieho mäsa napichnutého na ostrej ihle neskutočne rozvoniavajú.

Ak máte predsudky voči baranine, tu sa rozplynú. Nikde na svete nedokážu pripraviť baranie mäso lepšie než v Strednej Ázii. K tomu misku zeleného čaju, rozhovory s novými priateľmi, ktorí si ešte stále pamätajú čo to z ruštiny a bazár sa stane miestom nečakaných zážitkov

SkryťVypnúť reklamu

Lenin ako záblesk 20. storočia

Chudžand v sebe neskrýva len históriu Hodvábnej cesty, ale aj záblesky 20.storočia. Kedysi totiž toto krásne miesto svietilo na mapách pod menom Leninabad, teda Leninove mesto. Niet sa čomu čudovať, Sovietsky zväz vládol pevnou rukou Strednej Ázii a tak si tu presadzoval svoj vplyv.

Ešte pred niekoľkými rokmi stála v centre mesta hrdo na vysokom podstavci socha vždy večne živého Lenina. Dominovala námestiu a bola akýmsi symbolom mesta.

Dnes Tadžikovia sovietsku minulosť neberú ako smerodajnú. Upínajú sa k iným epochám a vzorom. Preto tu na rovnakom mieste dnes stojí Ismajl Somoní, zakladateľ slávnej Samánidskej dynastie, ktorá vládla regiónu z uzbeckej Buchary. Ismajl Somoni je otcom tadžického národa. Aspoň tak to tvrdia Tadžikova.

SkryťVypnúť reklamu

Kto by si myslel, že Leninova socha sa stratila úplne, mýlil by sa. Nezničili ju, ale presunuli na zabudnutú perifériu. Na okraj mesta, na okraj dejín. Lenina vidno už z diaľky, ako sa jeho hlava objavuje neďaleko sídliska medzi stromami. Spoločnosť mu robí pamätník v tvare kosáka a kladiva.

Aj ten bol kedysi v centre mesta, no jeho miesto je dnes tu. Zabudnutá história Leninabadu sa stále dá nájsť, ak sa človek trochu posnaží.

Tomáš Kubuš bloguje aj na kubus.blog.sme.sk a má facebookovú stránku Prach ciest a batoh plný snov.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Cestovanie

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  5. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 29 909
  2. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 17 405
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 543
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 906
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 253
  6. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 071
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 831
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 787
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Ľuboš Vodička: Zolná, kostol za hradbami
  2. Ľuboš Vodička: Slovenské hrady: Tematín
  3. Anton Kaiser: 100 rokov organizovanej turistiky III.
  4. Ladislav Kucharik: Bahrain - panské pieskovisko na zimu
  5. Michal Drotován: Singapur - mesto budúcnosti. Naozaj?
  6. Aleš Tvrdý: Ľudské povolania
  7. Ľuboš Vodička: Kam vo Viedni, keď prší? Albertina
  8. Miroslav Lisinovič: Putovanie slovenskými kalváriami - Lokca
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 075
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 646
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 434
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 9 890
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 449
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 365
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 261
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 432
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
  8. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
SkryťZatvoriť reklamu