Tak sa nám to začalo. Najprv iba Peťovi s Janom, ktorí šli vybaviť colníkov v Kambodži, v stredu sa k nám pridá zvyšok partie
Po chvíľke sedenia na kávičke na letisku v Budapešti sme si všimli nápadne sa obzerajúcu pani, ktorej sme odovzdávali batožinu. Zároveň sme započuli, že nás vyvolávajú aj cez rozhlas. Vraj má Peťo niečo podozrivé v batožine.
Lietadlo má o chvíľu štartovať a my sme už tušili, kde je problém. Jano si zobral na expedíciu špeciálnu vestu na motorku Helite, ktorá funguje podobne ako airbag, pri páde motorkára sa rýchlo nafúkne a chráni trup aj krk. A tá samozrejme funguje na stlačené CO2 v malej bombičke.
Podľa predpisov by nás s tým mali pustiť, špecificky dokonca International Air Transport Association (IATA) vymenováva ako povolené malé bombičky plnené CO2 napríklad pre airbagy ktoré sa používajú v prípade lavín, ale zjavne to púta pozornosť na skeneroch.
Sledujte, ako ubieha expedícia Vietnamsko.sk v reálnom čase
Po tom ako Peťo vyhádzal pol kufra nám oznámili, že s tým nemôžeme letieť, pretože to nepovoľujú predpisy. Kedže sme ich poznali, po chvíľke hádania nám oznámili, že štyri bombičky sú OK, ale päť už nie. Na otázku prečo práve tieto počty iba pokrčili ramenami, že to sú predpisy a oni ich nevymysleli.
Rozlúčku z Bratislavou si nacvičili už v auguste. (zdroj: Jozef Jakubčo)Žiaľ, ostatné kufre už boli dávno v útrobách prepravného systému, tak sme museli jednu bombičku obetovať. Čo už, snáď nám Jano nespadne viac, ako štyri krát. Hlavne že už vieme, aký je predpis a vyhneme sa ďalším problémom.
Samotný let bol úplne bezproblémový, viac ako polovicu letu sme stáli ako v bare vzadu pri letuškách, ktoré nám veselo nalievali whisky aj bez toho, aby sme si pýtali ďalšiu. Dovolili nám dokonca telefonovať cez vnútorný telefonický systém lietadla s letuškami na druhom konci. Oznam pre pasažierov nám už ale nepovolili , aj keď sme si pripravili pekný príhovor.
V Dohe sme mali na prestup veľmi málo času, menej ako hodinu, a kedže navyše lietadlo čakalo, doslova sme na ďalší let naskočili. Z ďalšieho letu si toho nejako veľa nepamätáme, whisky urobila svoje.
Za nejakých 7 hodín sme už stáli na letisku v Ho Či Minovom meste (Saigone), prešli formalitami a po obede sme už boli ubytovaní na hoteli.
Auto a motorka sa lodným kontajnerom viezli do Ázie pred nami. (zdroj: Jozef Jakubčo)Napriek únave z letu a zmeny časového pásma o 5 hodín sme vyrazili spoznať aspoň trošku z mesta. O šiestej ráno sme už totiž museli vstávať na ďalší let do Kambodže. Pozreli sme si prístav, rieku, vyliezli sme (výťahom) na najvyšší mrakodrap v meste a pokochali sa výhľadom.
Potom večera v reštaurácii priamo na ulici, kedže nevedeli anglicky a nemali obrázky, dali sme si náhodný výber. Dopadlo to dobre, veľká polievka s ryžou a plodmi mora. Ku nej vietnamské pivo (celkom dobré) a mohli sme vyraziť do nočných ulíc Ho-či-mi-novho mesta.
Presun taxíkom, aby sme spoznali aj viac, ako jednu štvrť a dlhá prechádzka po rušnom veľkomeste. Nakoniec sme krátky výlet natiahli na vyše desať hodín a zhruba o jednej v noci sme uvavení padli do postelí.
Z Vietnamu do Bratislavy za 30 dní?
Pätica cestovateľov na jednom aute a jednej motorke chce dokázať, že áno. Sledujte ich cestu. Stihnú to?
Päť kamarátov a mesačná cesta z Hočiminovho mesta (voľakedy Saigon) do Bratislavy autom aj motorkou. Tak v skratke vyzerá Expedícia Vietnamsko, zhruba 15-tisíc kilometrov cez pätnásť krajín celej Ázie po miestnych cestách. Plán trasy zahŕňa krajiny ako Kambodža, Pakistan či Irán. Čaká nás džungľa, púšť, more aj cesty vo výške 5300 metrov nad morom. Chceme dokázať, že kus sveta sa dá precestovať za menej ako mesiac. Ale naozaj sa dá?
Ďakujeme vydavateľstvu Petit Press a denníku SME, poisťovni UNION, ORANGE, Motoshopu Žubor a Viza travel.
Autor: vietnamsko.sk